Ako si chrániť mozog a spoznať jeho ochorenie

Neskôr začnú byť postihnuté reč a úsudok. Prevenciou je podľa Márie Čunderlíkovej zo Slovenskej Alzheimerovej spoločnosti precvičovanie mozgu, zdravá strava, sociálny kontakt a cvičenie. "Čím viac sme mentálne aktívni a trénujeme svoj mozog, tým bohatšiu sieť spojení medzi neurónmi vytvárame a zároveň si vytvárate kognitívnu rezervu, ktorá v prípade ochorenia mozgu zabezpečí, že sa prejaví neskôr," vysvetľuje Čunderlíková.

Odporúča aj stravu bohatú na omega 3 mastné kyseliny. "Dbajte na zdravie svojho srdca, ciev a na zníženie tlaku a cholesterolu," radí odborníčka. Dôležité je podľa nej aj stretávanie sa s priateľmi a pozitívny prístup.

Treba si dať pozor na varovné príznaky. "Pamäťové poruchy sa prejavujú ľahkou stratou schopnosti, spomenúť si na nedávne udalosti. Neskôr sa k nim pridružia zmeny osobnosti a pokles kognitívnych funkcií," hovorí Čunderlíková.

Všímať si podľa nej treba aj zmeny osobnosti. Chorý môže byť apatický, stráca záujem o okolie a iných. Často trpí depresiami a poruchami spánku. "V strednej fáze ochorenia človek prestáva chápať nové informácie, nezriedka sa stratí, a to i v známom prostredí," pokračuje odborníčka. "Neskôr sa pridajú zmeny v správaní i úplná časopriestorová dezorientácia."

"V pokročilom štádiu Alzheimerovej choroby pacient prestáva chodiť, vykonávať bežné činnosti, môže mať problémy s inkontinenciou. Ľudia s týmto ochorením žijú po jeho diagnostikovaní od dvoch do dvadsať rokov, v priemere najčastejšie od osem do desať rokov," uzatvára Čunderlíková.