Hoci je samovoľný únik moču fyziologickou poruchou, výrazne ovplyvňuje aj psychický stav pacienta, partnerský či pracovný život. Podľa dostupných údajov inkontinenciou moču trpí viac než tretina žien, vo vyššom veku po 65. roku života prakticky každá druhá žena. Lenže ľahká inkontinencia sa môže objavovať už v aktívnom veku, napríklad po pôrode.
Postupné uvoľňovanie a ochabnutie svalov panvového dna môže mať rôzne príčiny, avšak následok – samovoľný únik moču – je pre ženu vždy nepríjemný a spôsobuje psychický stres. Unikanie moču, aj po kvapkách, pacienti vnímajú ako zahanbujúce, ale nechcú ho riešiť ako problém medicínsky. Práve hanblivosť vedie k ďalším stresom, pretože moč zapácha, znepríjemňuje intímnu oblasť ženy .
„Problém inkontinencie moču je ešte stále pre mnohé pacientky tabu, je to problém, o ktorom neradi hovoria. Je dosť veľa pacientok, aj vysokoškolsky vzdelaných, ktoré si myslia, že to tak má byť, a vo vyššom veku to dokonca často berú ako normály jav súvisiaci s vekom. V súčasnosti je to len 15 až 20 percent pacientok, ktoré s týmto problémom navštívia lekára,“ povedal MUDr. Peter Brenišin z Gynekologickej a urogynekologickej ambulancie BrenCare v Poprade .
Ochabnuté svalstvo vplýva aj na sex
Ochabujúce svalstvo panvového dna môže spôsobiť, že pri sexuálnom akte unikne aj moč. Inkontinencia moču u žien tak podľa lekára často vedie k tomu, že ženy sa sexuálnemu styku buď vyhýbajú, alebo ho úplne odmietajú. „U žien s ľahkou formou inkontinencie a s problémom inkontinencie moču vôbec je vhodné, aby sa žena pred stykom vymočila, aby počas styku nemala plný močový mechúr. Vyhne sa tým úniku moču pri styku a riziku infekcie močových ciest,“ radí MUDr. Brenišin.
Tieto ženy sa hanbia pred partnerom za svoj problém, preto sex častokrát odmietajú. Sexuálna aktivita sa tak znižuje, neraz sa zo života pacienta s inkontinenciou stráca, hoci práve sex môže byť – spolu so špeciálnym cvičením panvového dna – spôsobom, ako posilňovať svaly malej panvy. Samozrejme, vyžaduje to podporu od partnera, ktorý musí rátať s tým, že pri milovaní môže jeho partnerka uniknúť malé množstvo moču. Preto žena s inkontinenciou, žijúca v partnerskom zväzku, by sa mala so svojim problémom zdôveriť partnerovi aj lekárovi.
Inkontinencia ako výsledok stavu organizmu
Inkontinencia nie je choroba spôsobená mikroorganizmami, ale stavom nášho organizmu. Príčiny tejto poruchy sú rôzne, aj stupeň inkontinencie môže byť rôzny. Väčšinu prípadov tvorí ľahká forma tzv. stresovej inkontinencie, ku ktorej dochádza pri zvýšení vnútrobrušného tlaku: pri kýchaní, pri kašli, pri smiechu, prenášaní ťažších bremien. Zdanlivá banalita však môže byť príznakom závažnejšieho ochorenia.
Lekár – špecialista (urológ alebo gynekológ), môže určiť, o aký druh poruchy ide. Po viacerých vyšetreniach môže presne určiť, či ide „len“ o ochabnutie panvového dna, alebo je signálom choroby, ktorú treba liečiť zložitejšie, keďže samovoľný únik moču môže sprevádzať diagnózy ako diabetes mellitus, sclerosis multiplex alebo iné neurologické poruchy a podobne.
„Pacientky s problémom úniku moču by mali čo najskôr vyhľadať odbornú pomoc na ambulancii gynekologickej urológie alebo na urologickej ambulancii. Aj tu platí, že čím skôr žena vyhľadá odbornú pomoc, tým skôr sa môže úplne zbaviť svojich problémov. Prax je ale taká, že ženy vyhľadávajú odbornú pomoc neskoro, pričom priemerná doba trvania ťažkosti je 6 mesiacov až 5 rokov,“ upozornil MUDr. Brenišin.