Pred 70 rokmi bola Bratislava bombardovaná poslednýkrát

Súčasne išlo o šieste americké bombardovanie hlavného mesta SR. Podľa Lacka na „leteckej mape“ Európy zaujíma Slovensko osobitné miesto, pretože jedno z jeho miest, Spišská Nová Ves, bola prvým mestom v Európe bombardovaným zo strany cudzieho štátu ešte pred vypuknutím druhej svetovej vojny. Stalo sa tak 24. marca 1939, keď metropolu Spiša bombardovalo Maďarské kráľovské letectvo. „Výsledkom bolo 13 mŕtvych. Skutočná letecká vojna sa na naše územie dostala až v roku 1944,“ povedal.

Letecké aktivity západných spojencov u nás súvisia podľa historika s existenciou a pôsobením 15. leteckej armády USA (15. USAAF), ktorej štáb sídlil v talianskom meste Bari. „Ich cieľom bolo zničiť či dezorganizovať priemysel a infraštruktúru Nemecka a jeho spojencov a zlomiť morálku obyvateľstva,“ uviedol.

S bombardovaním či ostreľovaním zo strany západných mocností žili podľa Lacka obyvatelia Slovenska s prestávkami až desať mesiacov, od júna 1944 do marca 1945. Neskôr, v priebehu apríla 1945, pokračovali ešte útoky sovietskeho a rumunského letectva. „Prvé americké bombardovanie 16. júna 1944 sa zameralo na rafinériu Apollo a Zimný prístav, no zasiahnutý bol značne širší okruh objektov. V priebehu 10 minút dopadlo na Bratislavu približne 370 ton trieštivých i fosforových bômb. Hrozivý hríbový mrak bolo vidieť až z Viedne. Obete na životoch neboli nikdy presne vyčíslené, údaje kolíšu od 180 až do 700 osôb,“ pripomenul Lacko. Ďalšie bombardovania pocítila Bratislava 20. septembra, 14. októbra a 6. decembra 1944, potom 7. februára a napokon 26. marca 1945. „Tie už našťastie nemali tak tragické dôsledky ako to prvé zo 16. júna 1944,“ dodal.

Jednoznačne najstrašnejším bombardovaním na území dnešného Slovenska boli podľa Lacka postihnuté Nové Zámky, ktoré v tom čase okupovalo horthyovské Maďarsko. „Tretie americké bombardovanie mesta uskutočnené kobercovým spôsobom 14. marca 1945 toto historické mesto prakticky zrovnalo so zemou. Povedľa obrovských materiálnych a kultúrnych škôd bolo výsledkom aj štyritisíc mŕtvych. Podľa zistení historika letectva Petra Kaššáka na území dnešného Slovenska útočila 15. USAAF 21-krát a zhodila dovedna 2 557 ton bômb,“ povedal historik.

Na Slovensku podľa Lacka operovali aj angloamerickí stíhači, útočiaci na pozemné ciele. V dobovom slangu sa pre nich ujalo pomenovanie „kotlári“, keďže často útočili na parné kotle lokomotív každého druhu. „Následky si však neodnášali len stroje, ale aj nezainteresované civilné osoby. Nebezpečnou, až zákernou formou boja zo strany amerických letcov bolo aj zhadzovanie malých explozívnych predmetov v podobe hračiek či drobných darčekových predmetov,“ povedal.

Lacko pripomenul, že okrem amerického bombardovania Slovensko pocítilo aj viaceré krvavé, a najmä nezmyselné útoky sovietskeho letectva. „Medzi nimi vyniká kobercový nálet na Prešov 20. decembra 1944, ktorý si vyžiadal asi 300 životov, a na Nitru 26. marca 1945 s približne 400 obeťami, hoci v týchto mestách neboli žiadne strategické objekty ani nemecké jednotky. Tieto tragédie patria medzi menej známe kapitoly našej histórie a výraznejšie nerezonujú ani v historickej pamäti, keďže sa ich dopustili predstavitelia mocností, ktoré boli desaťročia oficiálne vyhlasované za osloboditeľské,“ dodal.