BRATISLAVA – Novela zákona o navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov a novela zákona o úveroch na bývanie zamestnáva poslancov Národnej rady SR v úvode 17. rokovacieho dňa 58. schôdze NR SR. Obe právne normy vrátil do parlamentu prezident Andrej Kiska s pripomienkami. Smer-SD s nimi nesúhlasí a avizuje schválenie zákonov v pôvodnom znení.
Pri prvej právnej norme Kiska nesúhlasí, aby zamestnanci Pamiatkového úradu SR mali možnosť reštaurovať národné kultúrne pamiatky, výtvarné diela a zbierkové predmety. Novela predovšetkým transponuje európsku smernicu, ktorá rieši problematiku vracania nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov. Okrem toho však rozširuje i okruh osôb, ktoré sa môžu podieľať na reštaurátorskej činnosti, a to o zamestnancov Pamiatkového úradu.
Podľa hlavy štátu vytvára situáciu, že Pamiatkový úrad nebude pri reštaurovaní len rozhodovať, ale aj sám seba kontrolovať. Zo zákona súčasne vyplýva, že nároky na zamestnancov Pamiatkového úradu, ktorí by mali reštaurovať pamiatky, by boli nižšie ako nároky na členov Komory reštaurátorov. "Táto skutočnosť spôsobuje nerovnaké podmienky v oblasti kvalifikačných predpokladov pre vykonávanie reštaurovania," uviedol prezident v zdôvodnení vrátenia zákona. Navrhuje preto vypustiť zo schváleného zákona možnosť vykonávania reštaurovania národných kultúrnych pamiatok a zbierkových predmetov Pamiatkovým úradom.
Pri novele zákona o úveroch na bývanie má prezident výhrady k ustanoveniu, ktoré hovorí o predčasnom splatení úveru. "Cieľom novely zákona je, okrem iného, aj zavedenie jednotnej úpravy predčasného splatenia úveru na bývanie, pričom ustanovenia zavádzajú možnosť spotrebiteľovi vyrovnať svoje záväzky kedykoľvek počas trvania zmluvy o úvere na bývanie pred dohodnutou lehotou splatnosti zmluvy o úvere na bývanie," priblížila kancelária prezidenta. Schválené znenie však vnáša podľa hlavy štátu do zákona vnútorný rozpor, ktorý sa nedá preklenúť doslovným, systematickým, ani logickým výkladom. Kiska preto navrhol poslancom Národnej rady SR, aby pri opätovnom prerokovaní zákon schválili s jeho pripomienkou.
Právnu normu do parlamentu predložilo Ministerstvo financií SR. Jedným z hlavných cieľov bolo, aby spotrebitelia mali lepší prehľad o tom, koľko zaplatia na úrokoch z úveru na bývanie a o koľko im klesne istina úveru do najbližšej zmeny úrokovej sadzby. Takéto informácie mali podľa zákona banky po novom poskytovať klientom ešte pred uzatvorením zmluvy a dostávať ich mali aj v prípade, ak budú chcieť svoj úver na bývanie splatiť iným úverom. "Naším zámerom bolo, aby si ľudia vedeli čo najľahšie vybrať výhodnejší úver," uviedlo ministerstvo.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies