Ombudsmanka: Nie sme tak ďaleko, aby sa prípad Lucky nezopakoval

Dubovcová diskutovala v piatok 24. mája so zástupcami ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí, ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, prezídia policajného zboru, Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, Slovenského výboru pre UNICEF, občianskeho združenia NÁVRAT a NÁRUČ. Všetci sa zhodli na tom, že v súčasnej situácii by mohlo výrazne pomôcť, ak by orgány sociálnoprávnej ochrany mohli a vedeli vo väčšej miere využívať odborníkov z akreditovaných subjektov. Opäť konštatovali, že treba posilniť terénnu prácu a efektívne nastaviť informačné toky medzi jednotlivými inštitúciami. Odznel návrh, aby sa zmenila desaťročia stará rutina pri prešetrovaní pomerov v rodine dieťaťa. 

Dubovcová vyhlásila, že stretnutím s odborníkmi chce vyslať jasný signál, že sa v žiadnom prípade neuspokojí "len s nejakými navrhnutými opatreniami". Dodala, ž bude systematicky a pravidelne sledovať ich účinok v živote. "Aj moja doterajšia prax ma totiž presvedčila o tom, že sme lepší v navrhovaní a tvorbe rôznych opatrení, ako v ich realizácii a uplatňovaní v praxi. Práve preto sa budem sústreďovať na tú druhú časť – teda praktickú činnosť orgánov sociálnoprávnej ochrany detí," povedala po diskusii verejná ochrankyňa. V súvislosti s maloletými obeťami trestných činov kompetentným pripomenula, že na Slovensku nemáme vytvorené ani základné podmienky pre vypočúvanie maloletých obetí trestných činov. "Tento nedostatok nevyváži ani snaha jednotlivých útvarov upraviť klasické výsluchové miestnosti. Toto nestačí a nedosiahneme tým požadovaný štandard," zdôraznila ombudsmanka. 

To, že sa od prípadu utýranej päťročnej Lucky veľa nezmenilo, si myslí aj riaditeľ OZ Náruč Ivan Leitman. "Mám pocit, že v praxi sa zatiaľ nič zásadné nezmenilo, neexistuje previazanosť jednotlivých zložiek, ktorým aj tak chýba systém, komplexná medzirezortná spolupráca a prepojenie terénu s úradmi. Sme pri tom svedkami fatálnych zlyhaní, ktoré navždy poznačia životy detí. Ako je možné, že sa to stále deje a kto je za to zodpovedný," pýta sa Leitman. Andrea Císarová, riaditeľka Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, povedala, že "Lucka bola výkričníkom". Úradníkom nesmie byť podľa nej ľahostajný osud dieťaťa, jeho najlepší záujem musí byť vždy prvoradý. "Preto, ak bude potrebné urobiť nejaké legislatívne zmeny alebo zefektívniť prácu v Centre, sme na to absolútne pripravení tak, aby sme chránili deti," dodala Císarová.