Od januára sú jasle dostupné aj pre deti nepracujúcich rodičov

Vyplýva to z novely zákona o sociálnych službách, ktorá nadobudla účinnosť 1. januára tohto roka. Možnosť poskytovania takejto služby nepracujúcim rodičom je však obmedzená prevádzkovými pomermi konkrétneho poskytovateľa, teda využitím reálne neobsadených miest a zachovaním regulácie počtu detí v dennej miestnosti, ktorá spĺňa funkciu spálne a herne. "Zároveň však právna úprava viaže možnosť poskytnutia starostlivosti tomuto okruhu rodičov na podmienku, že voľné miesto nemožno obsadiť dieťaťom rodiča, ktorý spĺňa podmienku zosúlaďovania pracovného a rodinného života, alebo podmienku vážnych dôvodov nemožnosti zabezpečenia starostlivosti o dieťa," objasňuje ministerstvo práce.

Novela zákona tiež upravuje čas, dokedy najneskôr môže zostať dieťa v jasliach. Podľa pôvodného znenia zákona môže byť dieťa v jasliach do konca kalendárneho roka, v ktorom dovŕši tri roky veku. Podľa novely zákona bude poskytovanie starostlivosti o dieťa možné jednotne do 31. augusta bezprostredne nasledujúceho po dovŕšení troch rokov dieťaťa. Deti narodené od 1. januára do 31. augusta príslušného roka tak budú môcť v jasliach zostať do 31. augusta príslušného kalendárneho roka a deti narodené od 1. septembra do 31. decembra príslušného roka do 31. augusta nasledujúceho kalendárneho roka.

Jasle, ktoré existovali do konca februára minulého roka, dostali podľa novely zákona o pol roka viac času na svoju registráciu. Koniec lehoty na podanie žiadosti o zápis do registra poskytovateľov sociálnej služby pre jasle, existujúce k 28. februáru minulého roka, sa totiž posunul z 31. decembra minulého roka na 30. júna tohto roka.

Tzv. jasličkový zákon sa na Slovensku uplatňuje od začiatku marca minulého roka. Sociálnou službou je podľa tohto zákona aj poskytovanie starostlivosti o dieťa do troch rokov veku v čase, keď rodič pracuje alebo študuje na strednej škole alebo vysokej škole. Prezident SR Andrej Kiska novelu zákona o sociálnych službách vrátil koncom roka 2016 do parlamentu na opätovné prerokovanie. Považoval ju za neprimerane diskriminačnú voči nepracujúcim alebo neštudujúcim rodičom, keďže oprávnenými prijímateľmi sú len rodičia, resp. zákonní zástupcovia, ktorí vykonávajú zárobkovú činnosť, alebo študujú dennou formou na strednej či vysokej škole. Parlament však veto prezidenta prelomil a novelu zákona schválil v pôvodnej podobe.