Prezident SR dnes odobril viaceré zákony: Príspevok na starostlivosť o dieťa stúpne na 280 eur

Pôjde o maximálnu výšku príspevku v prípade, ak starostlivosť dieťaťu vo veku do troch rokov zabezpečuje súkromné zariadenie alebo fyzická osoba na základe živnosti. Vyplýva to z novely zákona o príspevku na starostlivosť o dieťa, ktorú podpísal prezident SR Andrej Kiska. Ide o jedno z opatrení druhého sociálneho balíčka. 

Príspevok na starostlivosť o dieťa vo veku do troch rokov pre toho rodiča, ktorý dá dieťa do štátnej alebo obecnej materskej školy, bude môcť dosiahnuť najviac 80 eur mesačne. Novela zákona tiež zjednodušuje administratívnu náročnosť pri poskytovaní tohto príspevku. Rodič nebude povinný úradu práce a sociálnych vecí každý mesiac preukazovať výšku nákladov na zabezpečenie starostlivosti o dieťa. Ak sa o dieťa do troch rokov jeho veku stará napríklad starý rodič bez živnostenského oprávnenia, suma príspevku zostane vo výške 41,1 eura. 

Podpis hlavy štátu pribudol aj pod zákon o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb. Zákonom sa mení aj Zákonník práce, kde sa zavádza pojem vysielajúci zamestnávateľ a upravuje sa povinnosť zamestnávateľa uzatvoriť so zamestnancom osobitnú dohodu pri vyslaní do iného členského štátu. "Zavádza sa spoločná zodpovednosť dodávateľa služby na území Slovenskej republiky a jeho priameho subdodávateľa, ktorý je zamestnávateľom vyslaného zamestnanca, za dodržanie pravidiel vyslania týkajúcich sa minimálnej mzdy, minimálnych mzdových nárokov a mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas pri vyslaní zamestnanca na územie Slovenskej republiky,“ uviedlo ministerstvo práce a sociálnych vecí. 

Prezident SR tiež podpísal novelu zákona o sociálnych službách, ktorú do parlamentu predložila skupina poslankýň za Smer-SD na čele s Vierou Tomanovou. Podľa schválenej novely zákona sa o dva roky posunie koniec obdobia, počas ktorého nie sú poskytovatelia sociálnej služby, ktorí ju už poskytovali podľa zákona účinného do 31. decembra 2008, povinní dodržiavať maximálny počet prijímateľov sociálnej služby na jedného svojho zamestnanca a minimálny percentuálny podiel odborných zamestnancov na celkovom počte zamestnancov. Toto obdobie sa predĺži z 31. decembra 2015 na 31. decembra 2017. Do konca roka 2017 tiež rezort práce a sociálnych vecí nebude hodnotiť podmienky kvality poskytovanej sociálnej služby. 

 

Obciam stúpne podiel príjmu z daní na 70 %

 

Obciam a vyšším územným celkom (VÚC) od budúceho roka vzrastie podiel na výnose dane z príjmov fyzických osôb.

 

Zo súčasných 68,5 % sa obciam zvýši na 70 % a krajom stúpne z 29,2 % na 30 %. Vyplýva to z novely zákona o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov v územnej samospráve, ktorú podpísal prezident SR Andrej Kiska.

 

"Táto daň sa tak prerozdelí vo výške 100 % jej výnosu pre samosprávu. Od roku 2016 by teda z hľadiska rozpočtového určenia malo ísť výlučne o samosprávnu daň, bez podielu štátneho rozpočtu na jej hotovostnom výnose," skonštatovalo Ministerstvo financií (MF) SR, ktoré novelu pripravilo.

Zvýšením podielov na výnose dane z príjmov fyzických osôb sa od roku 2016 posilnia vlastné daňové príjmy obcí a vyšších územných celkov. Podľa MF SR to bude mať pozitívny vplyv na plnenie ich úloh nielen v oblasti základnej prevádzky, ale aj v oblasti budovania potrebnej infraštruktúry tak, aby sa skvalitňovali služby občanom.

 

Novela nadobudne účinnosť 1. januára 2016.

 

Väčšine ústavných činiteľov sa opäť zmrazia platy

 

Platy väčšiny ústavných činiteľov sa ani na budúci rok zvyšovať nebudú. Vyplýva to z novely zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov, ktorú podpísal prezident SR Andrej Kiska. Predpokladá sa, že štát týmto krokom usporí 3,06 milióna eur.

 

Prezident, poslanci, členovia vlády, predseda a podpredseda Najvyššieho kontrolného úradu SR tak budú poberať plat vo výške z roku 2011. Pozastavenie rastu platov sa súčasne vzťahuje na riaditeľa Národného bezpečnostného úradu, štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo. Zmrazovanie platov sa nebude vzťahovať na generálneho prokurátora, predsedníčku Súdnej rady SR, sudcov Ústavného súdu SR a ostatných sudcov a prokurátorov. "Za účelom postupného znižovania deficitu verejnej správy a dosiahnutia vyrovnaného rozpočtu je potrebné aj v roku 2016 pokračovať v konsolidačných opatreniach, ktoré napomôžu k zabezpečeniu stanoveného cieľa," zdôvodnilo tento krok ministerstvo financií.

Šéf rezortu Peter Kažimír (Smer-SD) v septembri povedal, že ak by boli zákonom opäť zmrazené aj platy sudcov a prokurátorov, zase by to skončilo na Ústavnom súde SR. "Veci v súdnictve sa pohli dopredu, ale nie je to moja agenda. Všetky minulé zmrazenia platov sudcov skončili na Ústavnom súde a je tam aj minuloročné zmrazenie. Predpokladáme, že rast ekonomiky prekročí tri percentá HDP a tieto čísla sa nedajú posudzovať ako krízové," zdôraznil Kažimír. Navrhované zmrazenie má priniesť úsporu viac ako tri milióny eur a Kažimír priznal, že ak by sa týkalo aj sudcov a prokurátorov, úspora by sa zvýšila o osem či deväť miliónov eur.

 

Z novely zákona taktiež vyplýva, že poslanec Národnej rady SR bude môcť zamestnať maximálne troch asistentov. Zároveň bude platiť, že jeden asistent nebude môcť pracovať pre viacerých poslancov tak, ako je to v súčasnosti bežné. Tieto zmeny budú platiť od najbližších parlamentných volieb.

 

Obce budú môcť zakázať používanie pyrotechniky na svojom území

 

Obce budú môcť obmedziť až zakázať používanie pyrotechnických výrobkov napríklad na námestiach či sídliskách, ale aj na celom svojom území. S možnosťou regulácie počíta novela zákona o výbušninách, ktorú podpísal prezident SR Andrej Kiska.

 

"Návrh predstavuje územnú reguláciu ich použitia, ktorou sa môžu vymedziť územia, kde je bez ohľadu na čas obmedzené alebo zakázané používať uvedené pyrotechnické výrobky," uvádza ministerstvo hospodárstva, ktoré návrh do parlamentu predložilo.

 

Novela má vytvoriť tiež priestor pre organizátorov tradičných osláv a spoločensko-kultúrnych podujatí, ktoré obsahujú aj použitie pyrotechnických výrobkov, riešiť priebeh týchto osláv všeobecne záväzným nariadením.

 

"Nebudú musieť obstarávať množstvo súhlasov od dotknutých vlastníkov," vysvetľuje rezort. Vlastníci majú mať priestor zaujať svoj postoj v procese prípravy a schvaľovania všeobecne záväzných nariadení miest a obcí.

 

Prezident podpísal príspevok na podporu mobility za prácou

 

Od začiatku budúceho roka sa na Slovensku zavedú nové podmienky poskytovania príspevku na podporu mobility za prácou. Pôjde o príspevok vo výške 80 % preukázaných výdavkov na bývanie, maximálne 250 eur mesačne počas šiestich mesiacov, pričom znevýhodneným uchádzačom o prácu bude štát poskytovať príspevok aj ďalších šesť mesiacov, a to v sume najviac 125 eur mesačne. Vyplýva to z novely zákona o službách zamestnanosti, ktorú podpísal prezident SR Andrej Kiska. 

Na získanie nároku na príspevok na podporu mobility bude po novom stačiť aj nahlásenie prechodného pobytu v súvislosti so získaním zamestnania, ak miesto prechodného pobytu na území SR je vzdialené od miesta trvalého pobytu najmenej 70 km. V súčasnosti sa pritom príspevok na presťahovanie za prácou poskytuje jednorazovo vo výške najviac 1 327,76 eura a je viazaný len na zmenu trvalého pobytu, pričom sa vyžaduje, aby bolo miesto nového trvalého pobytu vzdialené od pôvodného trvalého pobytu najmenej 50 km. 

Zamestnávateľom na účely absolventskej praxe bude podľa schválenej novely zákona aj samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá nemá žiadnych zamestnancov. Aj tieto SZČO tak budú môcť využiť nezamestnaného absolventa a ponúknuť mu absolventskú prax. Od začiatku budúceho roka sa rozšíri okruh dôvodov, ktoré sa považujú za nespoluprácu uchádzača o zamestnanie s úradom práce. Pôjde aj o prípady, kedy uchádzač o zamestnanie bez vážnych dôvodov neplní podmienky účasti na aktívnych opatreniach na trhu práce, ktoré boli písomne dohodnuté medzi úradom práce a uchádzačom o zamestnanie. Rezort práce a sociálnych vecí chce týmto spôsobom zabezpečiť aktívnu účasť uchádzačov o zamestnanie na aktívnych opatreniach na trhu práce a zintenzívniť ich záujem na plnení dohodnutých podmienok. 

Novelou zákona sa tiež rozširujú možnosti vzdelávania a prípravy pre trh práce aj v kurzoch a programoch vzdelávania, ktoré síce nie sú akreditované, ale poskytujú odborné vedomosti, zručnosti a schopnosti potrebné na vykonávanie pracovných činností na pracovných miestach na trhu práce. "Ich realizácia je zabezpečovaná na základe oprávnenia alebo osvedčenia vydaného podľa osobitných predpisov a umožňuje získanie odborných vedomostí, zručností a schopností nevyhnutných k vykonávaniu pracovných činností na pracovných miestach na trhu práce,“ tvrdí rezort práce a sociálnych vecí. 
 

Finančné inštitúcie budú poskytovať údaje o účtoch zahraničných osôb

 

Slovenské finančné inštitúcie budú zahraničným partnerom poskytovať údaje o finančných účtoch zahraničných osôb. Medzi krajinami sa tak má zlepšiť spolupráca pri výmene daňových informácií. Vyplýva to zo zákona o automatickej výmene informácií o finančných účtoch na účely správy daní, ktorý podpísal prezident SR Andrej Kiska.

 

Zákonom sa do slovenskej legislatívy implementuje nová eurosmernica, naplní sa ním dohoda FATCA (Foreign Account Tax Compliance Act), ktorú Slovensko uzavrelo s USA, a tiež Multilaterálna dohoda kompetentných orgánov (MCAA). K nej Slovensko pristúpilo v októbri minulého roka na zasadnutí globálneho fóra Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), ktoré bolo zamerané na transparentnosť a výmenu informácií pre daňové účely. Dohoda FATCA upravuje automatickú výmenu informácií o finančných účtoch na daňové účely. Radí sa medzi nástroje na medzinárodný boj proti daňovým podvodom.

 

Právna norma v praxi znamená automatickú výmenu informácií o finančných účtoch daňových rezidentov členských štátov Európskej únie (EÚ), zmluvných štátov a špecifikovaných amerických osôb vedených finančnými inštitúciami na území Slovenskej republiky. Zákon má zároveň slúžiť na prijímanie obdobných informácií zo strany členských štátov EÚ, zmluvných štátov a USA.

 

Predmetom výmeny majú byť tiež informácie o finančných účtoch rezidentov iných členských krajín EÚ a ďalších štátov, ktoré sa zúčastňujú na dohode MCAA a občanov USA, ktorí majú účty vo finančných inštitúciách sídliacich na území Slovenska. Zasielanie informácií sa nebude týkať rezidentov Slovenskej republiky, ktorí majú účty na území Slovenska.

 

Zmena colnej legislatívy EÚ si vyžiadala revíziu Colného zákona

 

Zmena colnej legislatívy EÚ si vyžiadala revíziu ustanovení Colného zákona v SR z hľadiska absencie príslušnej právnej úpravy, ak colné predpisy únie niektoré otázky samé neupravujú, spresnenie na národnej úrovni pripúšťajú, alebo explicitne vyžadujú. Novelu tejto právnej normy podpísal prezident SR Andrej Kiska.

 

Ďalšími ťažiskovými bodmi novely sú zmena koncepcie oznamovania colného dlhu či nová úprava inštitútu záruky na colný dlh s osobitným dôrazom na záruku formou ručenia. Novela rieši aj zmeny vyvolané potrebami aplikačnej praxe, napríklad legislatívne zakotvenie zníženia sadzby pokuty za colný delikt alebo colný priestupok, ak deklarant dobrovoľne oznámi uvedenie nesprávnych alebo neúplných údajov.

Novela je účinná od 1. marca 2016.

 

Koordináciu štátnej pomoci bude od budúceho roka vykonávať PMÚ

 

Funkciu koordinátora štátnej pomoci bude od budúceho roku vykonávať Protimonopolný úrad (PMÚ) SR. V súčasnosti ju vykonáva Ministerstvo financií (MF) SR. Vyplýva to z návrhu zákona o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej pomoci, ktorý podpísal prezident SR Andrej Kiska.

"Návrh zákona upravuje základné práva a povinnosti poskytovateľov a príjemcov pomoci a upravuje výkon štátnej správy v oblasti pomoci," priblížil rezort financií, ktorý právnu normu pripravil. Kľúčovým prvkom modernizácie štátnej pomoci je aj transparentnosť jej poskytovania. Požiadavka na transparentnosť sa vzťahuje vo všeobecnosti na všetku štátnu pomoc okrem menšej pomoci nepresahujúcej 500.000 eur, v poľnohospodárskej prvovýrobe nepresahujúcej 60.000 eur.

 

Cieľom Európskej komisie podľa ministerstva financií je, aby SR posudzovala 90 % z celkového objemu poskytnutej štátnej pomoci ako skupinovú výnimku, teda bez predchádzajúcej notifikácie Európskou komisiou, čím sa najmä ušetrí čas a zníži sa administratívna záťaž. "Európska komisia bude opatrenia štátnej pomoci kontrolovať prevažne ex post," avizuje ministerstvo.

 

Únia s účinnosťou od 1. júla 2014 vykonala rozsiahlu reformu pravidiel pre štátnu pomoc. Modernizácia pravidiel EÚ v oblasti štátnej pomoci si vyžaduje výrazné posilnenie zodpovednosti členských štátov pri posudzovaní súladu opatrení pomoci s novými nariadeniami o skupinových výnimkách.

 

Andrej Kiska podpísal nové pravidlá pre dotácie v kultúre

 

Pravidlá pre poskytovanie dotácií v kultúre sa od 1. januára 2016 zmenia. Prezident SR Andrej Kiska podpísal novelu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva kultúry (MK), ktorú rezort predložil v nadväznosti na vznik novej verejnoprávnej inštitúcie - Fondu na podporu umenia.

Oblasti, na ktoré v súčasnosti prispieva ministerstvo dotáciami, sa od januára vďaka vzniku fondu zúžia. Pod správou MK naďalej ostane poskytovanie príspevkov na ochranu, obnovu a rozvoj kultúrneho dedičstva - to znamená kultúrnych pamiatok, pamiatok v lokalitách UNESCO či zrúcaniny hradov. Ďalej podpora kultúry znevýhodnených skupín obyvateľstva a kultúrne poukazy.

 

Vytvorí sa aj legislatívny priestor na to, aby zakladateľ neziskovej organizácie mohol zo svojho rozpočtu poskytnúť finančný príspevok na jej prevádzku, čo v súčasnosti nie je možné. Príkladom toho je nezisková organizácia Danubiana - Slovenské centrum vizuálnych umení, ktorú v decembri 2011 založilo ministerstvo kultúry spolu so súkromnou spoločnosťou Via Danubiana.

 

Právna norma zavádza aj pojem profesionálny umelec v slobodnom povolaní, čo je fyzická osoba vykonávajúca umeleckú činnosť v slobodnom povolaní alebo popri zamestnaní na základe zmluvy o dielo alebo kúpnej zmluvy. Musí spĺňať požadované kvalifikačné predpoklady alebo dosahovať preukázateľné umelecké výsledky a byť zapísaná v evidencii profesionálnych umelcov.

 

Evidencia nebude povinná a ani nebude podmienkou vykonávania umeleckej činnosti. Avšak zápisom v nej získa umelec status profesionálneho umelca, čo môže byť v budúcnosti podmienkou pre udelenie rôznych bonusov. Viesť ju bude Fond na podporu umenia.

 

Ministerstvo kultúry odhaduje, že momentálne vykonáva profesionálnu umeleckú činnosť v slobodnom povolaní 5000 až 6000 umelcov. Presné údaje nie sú k dispozícii, pretože od roku 1993 neexistuje ich evidencia či registrácia. Profesionálni slobodní umelci vykonávajú umeleckú činnosť spravidla individuálne, vo vlastnom mene a na svoju zodpovednosť.

 

Vymáhanie pohľadávok štátu sa má zefektívniť

 

Posunutie lehoty na postúpenie pohľadávok štátu, či úprava vymáhania príslušenstva pohľadávky. Aj tieto zmeny prináša novela zákona o pohľadávkach štátu, ktorú podpísal prezident SR Andrej Kiska. Právna norma má tento proces zefektívniť.

 

Po novom nebude správca povinný uplatňovať a účtovať príslušenstvo pohľadávky, ktorého výška nepresiahne 20 eur. "Vymáhanie príslušenstva v takejto výške je administratívne náročné, pričom náklady na jeho uplatnenie sú často vyššie ako samotný výnos," uviedlo Ministerstvo financií (MF) SR, ktoré právnu normu pripravilo.

 

Dopĺňa sa v nej aj taxatívny výpočet pohľadávok štátu, ktoré správca nemusí konsolidovať.

 

Posúva sa tiež lehota na postúpenie pohľadávok štátu vzniknutých do 31. decembra 2013 na 31. december 2016. "Vzhľadom na ich veľký objem a počet správcov povinných postúpiť tieto pohľadávky štátu poverenej osobe to nie je reálne technicky zvládnuť do konca roku 2015," zdôvodnil rezort financií.

 

Súčasná právna úprava núti poverenú osobu postupovať v súlade s pokynmi správcu. Poverená osoba je špecializovaný subjekt, ktorý je povinný vykonávať konsolidáciu pohľadávok štátu s maximálnou odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami správcu. "Je neopodstatnené, aby sa na každý krok vyžadoval pokyn alebo súhlas správcu. Takýto postup má za následok spomalenie a nízku flexibilnosť procesu vymáhania pohľadávky štátu poverenou osobou," upozornilo ministerstvo.

 

Správca bude oprávnený počas trojmesačnej lehoty, počas ktorej je povinný požiadať poverenú osobu o uzavretie zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu, vykonať niektoré úkony pri nakladaní s touto pohľadávkou. "Správca bude v tejto lehote oprávnený uzavrieť s dlžníkom dohodu o splátkach, dohodu o odklade platenia, dohodu o započítaní pohľadávky štátu, dohodu o urovnaní, respektíve rozhodnúť o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky štátu alebo rozhodnúť o odpustení dlhu," priblížilo ministerstvo s tým, že správca takto bude mať možnosť naložiť s pohľadávkou štátu ešte pred jej konsolidáciou, ak bude dlžník dobrovoľne plniť v rámci dohody o započítaní pohľadávky alebo dohody o splátkach. Zároveň sa tým zabráni, aby do konsolidácie vstupovali pohľadávky štátu, ktorých vymáhanie poverenou osobou nie je dôvodné, napríklad ide o spornú pohľadávku, alebo vymáhanie pohľadávky je evidentne nehospodárne.

 

Pravidlá používania fluórovaných skleníkových plynov sa upravia

 

Slovensko od januára spresní svoju legislatívu, ktorej cieľom je eliminácia vplyvov spôsobujúcich globálne otepľovanie. Do zákona o fluórovaných skleníkových plynoch zapracúva zmeny vyplývajúce z najnovšieho nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ. Novelu podpísal prezident SR Andrej Kiska.

 

Ministerstvo životného prostredia, ktoré zmeny pripravilo, v materiáli konštatuje, že niektoré fluórované skleníkové plyny majú vysoký potenciál globálneho otepľovania. Cieľom nariadenia je preto podľa materiálu chrániť životné prostredie znižovaním a predchádzaním emisií týchto plynov.

 

Novela stanovuje pravidlá obmedzovania, používania, zhodnotenia a zneškodnenia fluórovaných skleníkových plynov, ako aj výrobkov a zariadení, ktoré tieto plyny obsahujú. Stanovuje kvantitatívne limity na uvádzanie týchto plynov na trh. Zároveň sa zabezpečuje, aby činnosti súvisiace s nakladaním s týmito plynmi a výrobkami a zariadeniami, ktoré ich obsahujú, vykonávali iba osoby, ktoré sú držiteľmi certifikátu o odbornej spôsobilosti.

 

Bezpečnosť Slovenska bude monitorovať Situačné centrum SR

 

Neustále monitorovanie bezpečnostnej situácie na Slovensku, ale aj vo svete bude mať od januára na starosti Situačné centrum SR ako súčasť Bezpečnostnej rady SR. Vyplýva to z novely zákona o fungovaní Bezpečnostnej rady SR v čase mieru, ktorú podpísal prezident SR Andrej Kiska.

Zámer zriadiť situačné centrum odsúhlasila vláda SR ešte 4. júna minulého roka. Zdôvodnila to tým, že na Slovensku sa nevykonáva komplexné a nepretržité vyhodnocovanie bezpečnostnej situácie na nadrezortnej úrovni. Minister obrany Martin Glváč (Smer-SD) v januári tohto roka uviedol, že zriadenie takéhoto centra si vyžaduje súčasná bezpečnostná situácia.

 

Bezpečnostná rada bude mať po novom aj dva nové výbory - pre energetickú bezpečnosť a pre kybernetickú bezpečnosť. "Účelom predloženia návrhu zákona je reakcia na aktuálne otázky strategickej bezpečnosti v oblastiach energetiky a kybernetického priestoru," uvádza sa v predkladacej správe.

 

 Slovensku budú môcť vznikať fondy s premenlivým základným imaním

 

K rozvoju kapitálového trhu na Slovensku má prispieť vznik nových typov fondov s premenlivým základným imaním. Známe sú pod skratkou SICAV. Vyplýva to z novely zákona o kolektívnom investovaní, ktorú podpísal prezident SR Andrej Kiska.

 

Doterajšia právna úprava podľa ministerstva financií neumožňovala rozvinúť kolektívne investovanie v takej miere, ako v iných členských krajinách EÚ. "Preto je potrebné doplniť a rozšíriť súčasnú právnu úpravu kolektívneho investovania o nové formy, konkrétne o investičné fondy s premenlivým základným imaním, teda o fondy s právnou formou akciovej spoločnosti," skonštatoval rezort financií.

 

Tieto fondy sú v EÚ známe pod skratkou SICAV (Société d'investissement a Capital Variable) a sú bežne využívané v Luxemburgu. Od roku 2014 je tento typ fondov možné vytvárať aj v Českej republike. Fondy SICAV sú na Slovensku už v súčasnosti distribuované ako zahraničné fondy na základe takzvaného európskeho pasu. "Možnosť vytvárať tuzemské fondy SICAV rozšíri možnosti podnikania slovenských finančných inštitúcií, najmä správcovských spoločností, a podporí ich konkurencieschopnosť v prostredí jednotného trhu finančných služieb v rámci únie," predpokladá ministerstvo.

Zákon nadobudne účinnosť 1. februára 2016, okrem niektorých ustanovení, ktoré budú účinné od 1. júla 2016.

 

 Fungovanie nízkoemisných zón sa bude riadiť európskymi pravidlami

 

Nízkoemisné zóny budú na Slovensku od januára fungovať podľa európskych pravidiel. Ustanoviť zóny s obmedzením prevádzky mobilných zdrojov umožňuje už súčasná legislatíva, pravidlá sa však zmenia na európsky štandard. Ministerstvo životného prostredia zmeny navrhlo v novele zákona o ovzduší, ktorú podpísal prezident SR Andrej Kiska.

 

"Ministerstvo podporilo legislatívne zriadenie takýchto zón a v spolupráci s ďalšími dotknutými rezortmi, ministerstvom vnútra a ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, vytvorí vykonávací predpis tak, aby boli pravidlá takýchto zón na Slovensku kompatibilné s pravidlami v zónach iných miest v Európe," povedal hovorca envirorezortu Maroš Stano.

 

Podľa jeho slov je na každej samospráve, či sa rozhodne zavedením takejto zóny pomôcť zlepšeniu kvality ovzdušia na svojom území. Základom je obmedziť vjazd do zón vozidlám, ktorých prevádzkou vznikajú vysoké emisie.

 

Nízkoemisné zóny sa v posledných rokoch zavádzajú vo viacerých európskych mestách, kde doprava spôsobuje problémy s kvalitou ovzdušia. Podmienkou pre vstup vozidiel do tejto časti územia obce je ich nízka emisná trieda. Na základe toho sa tieto zóny nazývajú nízkoemisné.

 

Zaradenie automobilov do emisných tried sa riadi smernicami Európskej únie a predpismi Európskej zdravotníckej organizácie (EHS). Je uvedené v technickom preukaze alebo v osvedčení o evidencii vozidla v položke [V.9] „Emisie ES/EHK“.

 

Spolupráca štátov EÚ pri kontrole vysielaných zamestnancov sa prehĺbi

 

 Medzi členskými štátmi Európskej únie (EÚ) sa prehĺbi spolupráca pri kontrolách a poskytovaní informácií o vysielaných zamestnancoch. Taktiež sa zavádzajú kritériá pri posudzovaní zamestnávateľov, aby sa tak zabránilo vzniku schránkových firiem. Vyplýva to z návrhu zákona o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb, ktorý podpísal prezident SR Andrej Kiska.

 

Návrhom sa do slovenskej legislatívy prenáša európska smernica o vysielaní pracovníkov spoločnosťami. "Zo spoločných poznatkov členských štátov vyplynula potreba prehĺbiť spoluprácu v oblasti vysielania zamestnancov v podobe spolupráce pri poskytovaní informácií, kontrolnej činnosti, doručovaní písomností a oznamovaní rozhodnutí orgánov členského štátu o uložení administratívnej peňažnej pokuty alebo sankcie a vynucovaní rozhodnutia štátu o uložení pokuty alebo sankcie," priblížilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR.

 

Právna norma zadefinuje, kto je usadený zamestnávateľ a hosťujúci zamestnávateľ. Taktiež sa upraví posudzovanie skutkových okolností pri vysielaní zamestnancov do zahraničia. Podmienky vyslania zamestnancov bude prešetrovať Národný inšpektorát práce.

 

Právna norma prispeje aj k odhaľovaniu schránkových firiem. Členské štáty dostanú pravidlá, podľa ktorých budú posudzovať, či podnik skutočne vykonáva podstatné činnosti a nie napríklad len administratívne záležitosti v inom členskom štáte. "Ide o kritériá pre posúdenie, či nejde o schránkovú spoločnosť alebo spoločnosť, ktorá sa za účelom vyhnutia sa aplikácii vnútroštátnych pravidiel premiestnila, alebo si založila v inej krajine pobočku, dcérsku spoločnosť, pričom okrem administratívneho personálu v skutočnosti nepôsobí v danom štáte," priblížil rezort práce.

 

Upravujú sa aj povinnosti firiem, ktoré vysielajú zamestnanca na územie Slovenskej republiky, aby kontrolné orgány mohli účinne dohliadať na dodržiavanie právnych predpisov. Zavádzajú sa najmä administratívne požiadavky, ktoré musí zamestnávateľ splniť. Napríklad v mieste výkonu práce bude musieť byť uchovaná k nahliadnutiu pracovná zmluva alebo iný doklad potvrdzujúci pracovnoprávny vzťah, ako aj doklady o vyplatenej mzde vyslanému zamestnancovi. Okrem toho majú byť dokumenty preložené do slovenského jazyka, ak o to požiada inšpektorát práce.

 

Medzi členskými štátmi sa zároveň prehĺbi cezhraničná spolupráca, napríklad v prípade doručenia rozhodnutí, ak bola vysielajúcemu zamestnávateľovi uložená pokuta za porušenie pravidiel vyslania.

 

Právna norma má podľa rezortu práce prispieť k zlepšeniu podnikateľského prostredia, pretože sa podľa ministerstva zúži priestor na zneužívanie pravidiel vysielania zamestnancov. "V prípade sociálnych vplyvov možno očakávať pozitívne vplyvy vo väzbe na prístup k právam vyslaných zamestnancov," dodal rezort práce.

 

Sprístupňovanie informácií na opakované použitie sa upraví

 

Pravidlá pre sprístupňovanie informácií na opakované použitie sa upravia. Zmeny sa dotknú aj múzeí, knižníc, archívov, galérií, divadiel či akademických knižníc, ktoré sú povinnou osobou alebo ich povinná osoba zriadila. Prináša ich novela zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorú podpísal prezident SR Andrej Kiska. Opakovaným použitím je použitie informácie na iný účel, ako bol pôvodný, s ktorým bola informácia vytvorená.

 

Po novom má platiť, že povinná osoba bude musieť sprístupniť informáciu na opakované použitie a nezostane to na jej svojvôli. Povinnými osobami sú napríklad štátne orgány či samosprávy a iné právnické a fyzické osoby. "Návrh zákona prináša zásadnú zmenu v tom, že už nebude na posúdení (svojvoľnom rozhodnutí) povinnej osoby, či bude informácie v režime opakovaného použitia informácií sprístupňovať," uvádza sa v návrhu.

 

Zmeny v zákone sa majú týkať aj akademických knižníc, múzeí, galérií či archívov, ktoré sú povinnou osobou alebo ich povinná osoba zriadila. Aj tieto by mali informáciu na opakované použitie zverejňovať. Doteraz mali výnimku. "Rovnako sa výnimka z povinnosti sprístupňovať nevzťahuje na múzeum, galériu, knižnicu, archív a divadlo, avšak len za podmienky, že sú povinnou osobou alebo ich povinná osoba zriadila," vysvetľujú predkladatelia.

Naďalej však má platiť výnimka v prípade, že ide o majetkové práva duševného vlastníctva. "Ostáva na posúdení múzea, knižnice, akademickej knižnice a archívu, či umožní sprístupnenie informácií na účel opakovaného použitia," píše sa v návrhu. Novela zákona ďalej zavádza marginálne náklady a týka sa aj digitalizácie kultúrneho dedičstva.

 

Poskytovatelia sociálnych služieb dostanú ročný odklad povinností

 

Poskytovatelia sociálnych služieb dostanú ročný odklad od povinnosti prispôsobiť personálne štandardy a priestory pre bezbariérový pohyb. Budú mať čas do konca roka 2016. Vyplýva to z novely zákona o sociálnych službách, ktorú podpísal prezident SR Andrej Kiska.

 

Ročný odklad plnenia povinností poskytovateľov sociálnych služieb, ktorí začali poskytovať sociálne služby ešte v inom právnom prostredí, ktoré neupravovalo minimálne personálne štandardy ani debarierizáciu prevádzkovaných objektov, predkladateľky - poslankyne vládnej strany Smer-SD odôvodnili nevyhnutnosťou zabezpečenia finančných zdrojov. Ak by sa totiž neuzákonil odklad pre štátnych aj súkromných poskytovateľov, čakalo by ich vymazanie z registra poskytovateľov.

 

Právnou normou sa tiež ustanovil odklad do konca budúceho roka aj v prípade hodnotenia kvality poskytovanej sociálnej služby rezortom práce. Ročný odklad je podľa predkladateliek potrebný na prípravu poskytovateľov na toto hodnotenie, najmä bude podľa poslankýň potrebné, aby si poskytovatelia sociálnych služieb naštudovali metodiku hodnotenia. Mohlo by sa totiž stať, že ak by v lehote, ktorú stanoví rezort práce, neodstránili prípadné nedostatky, aj v tomto prípade by im hrozil výmaz z registra.

 

Najmenej rozvinuté okresy na Slovensku budú dostávať podporu

 

 Vláda bude pre najmenej rozvinuté okresy na Slovensku "šiť na mieru" akčné plány. Týmto opatrením chce prispieť k rozvoju daného okresu a tvorbe nových pracovných miest. Vyplýva to z návrhu zákona o podpore najmenej rozvinutých okresov, ktorý podpísal prezident SR Andrej Kiska.

 

Novou právnou úpravou sa zadefinuje pojem najmenej rozvinutý okres. Bude ním ten, v ktorom bude nezamestnanosť vyššia ako 1,6–násobok miery evidovanej nezamestnanosti na Slovensku za aspoň deväť štvrťrokov počas predchádzajúcich 12 po sebe idúcich štvrťrokov. "Okres sa považuje za menej rozvinutý až do ukončenia plnenia Akčného plánu rozvoja," píše sa v návrhu zákona.

 

Nárok na podporu pre daný okres má vyhodnocovať ministerstvo dopravy. Jeho úlohou bude aj vypracovanie Akčného plánu v lehote do šiestich mesiacov od vzniku nároku. Päťročný Akčný plán má obsahovať zoznam konkrétnych opatrení a ich realizátorov, zdroje financovania a spôsob vyhodnocovania dosiahnutého pokroku. Po odsúhlasení tohto plánu najmenej dvojtretinovou väčšinou hlasov Rady pre rozvoj regiónov, ktorá pozostáva zo zástupcov štátnej správy, samosprávy a občianskej spoločnosti, ho ministerstvo dopravy predloží na schválenie vláde.

 

"Akčný plán a zloženie Rady sú špecifické pre každý z najmenej rozvinutých okresov, keďže každý okres má špecifické príčiny hospodárskeho zaostávania, ktoré si vyžadujú iné konkrétne riešenia, a v každom okrese je iná skupina partnerov," priblížilo ministerstvo dopravy.

 

Okresy budú dostávať podporu formou technickej pomoci a regionálneho príspevku. "Technická pomoc má za cieľ zvýšiť kapacitu miestnych samospráv a partnerov z občianskej spoločnosti pre rozvoj a podporu tvorby pracovných miest," skonštatovalo ministerstvo. Regionálny príspevok má byť poskytovaný zo štátneho rozpočtu, a to na základe akčného plánu schváleného vládou.

 

Návrhom sa zároveň novelizuje zákon o investičnej pomoci. Ako z neho vyplýva, pre investičné zámery v najmenej rozvinutých okresoch v priemyselnej výrobe a cestovnom ruchu sa minimálna výška investície do dlhodobého hmotného a nehmotného majetku zníži na 200.000 eur, pričom najmenej 50 % musí byť krytých vlastným imaním právnickej osoby alebo majetkom fyzickej osoby - podnikateľa.

 

Hodnota investície na obstaranie nových výrobných a technologických zariadení, ktoré sú určené na výrobné účely, sa má znížiť na 30 % z celkovej hodnoty obstaraného dlhodobého hmotného a nehmotného majetku. "Realizácia investičného zámeru musí viesť k vytvoreniu najmenej desiatich nových pracovných miest," uvádza sa v návrhu. Investícia v cestovnom ruchu musí vytvoriť aspoň päť nových pracovných miest.

 

Poslanci schválili pozmeňujúci návrh, ktorým sa rozširuje odvodová úľava na sociálne a zdravotné poistenie. Po novom budú mať nárok aj tí nezamestnaní, ktorí boli v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej šesť mesiacov a v danom okrese majú trvalý pobyt.

 

Akčné plány majú byť prioritne financované z existujúcich rezortných programov a európskych štrukturálnych a investičných fondov. "Pre doplnkové financovanie bude vyčlenený špeciálny rozpočet pre ministerstvo dopravy, ktorý bude možné použiť vo forme grantov a dotácií na základe zmluvy v súlade s opatreniami akčného plánu," dodalo ministerstvo dopravy.

 

V obci bude možné ambulantne predávať sladkovodné ryby aj priesady

 

Zoznam komodít, ktoré bude možné ambulantne predávať v obci, sa rozšíri o sladkovodné ryby, dreviny a priesady. Vyplýva to z novely zákona o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach z dielne Ministerstva hospodárstva (MH) SR, ktorú podpísal prezident SR Andrej Kiska.

 

"Uvedená zmena je podnietená zmenou skutkových okolností v oblasti predaja na trhových miestach v minulých rokoch, ako aj snahou o zníženie nadbytočných reštrikcií pri predaji živých zvierat," priblížil rezort hospodárstva.

 

Ako ďalej uviedlo ministerstvo, cieľom novelizácie zákona je zabezpečiť zosúladenie právnych predpisov, zapracovať požiadavky vyplývajúce z aplikačnej praxe a kontrolnej činnosti. "Cieľom je taktiež zvýšiť efektívnosť činnosti kontrolných orgánov s dôrazom na ochranu spotrebiteľa, podmienky predaja, hygienu a bezpečnosť predaja," zdôvodnilo MH SR.

 

Jedno z ustanovení novely zákona upravuje rozšírenie prípadov predloženia čestného vyhlásenia ako podmienky pre udelenie povolenia na predaj umeleckých výrobkov alebo použitých výrobkov, napríklad opotrebovaných výrobkov bežnej potreby, či obnoseného šatstva alebo obuvi.

 

Poslanci schválili aj pozmeňujúci návrh, ktorým sa mení účinnosť zákona. Platnosť nadobudne dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov. "Účinnosť zákona sa upravuje z dôvodu umožnenia rozšíreného ambulantného predaja sladkovodných rýb a drevín už v tohtoročnej predvianočnej sezóne, a tým zabezpečenia širšieho zásobovania obyvateľstva na vianočnom trhu," uvádza sa v pozmeňujúcom návrhu.

 

Kontrola verejných výdavkov sa má zefektívniť

 

Systém kontroly verejných výdavkov sa má zefektívniť, a to aj vďaka zriadeniu Úradu vládneho auditu. Vyplýva to zo zákona o finančnej kontrole a audite, ktorý podpísal prezident SR Andrej Kiska.

 

Správne nastavenie verejnej kontroly je podľa Ministerstva financií (MF) SR jedným z dôležitých nástrojov vlády na odhaľovanie skrytých systémových rizík a prevenciu kriminality a podvodov. "Prijatím zákona sa zefektívni systém verejnej vnútornej kontroly s dôrazom na overovanie a hodnotenie riadenia procesov a všetkých činností nielen pri realizácii programov zahraničnej pomoci v súvislosti so zabezpečením programového obdobia 2014 - 2020, ale aj s dôrazom na ciele programu ESO a ciele programového vyhlásenia vlády," skonštatoval rezort financií.

 

Zriadi sa Úrad vládneho auditu s pôsobnosťou na celom území Slovenska. "Cieľom uskutočnenia zmeny je zlepšiť proces hodnotenia kvality výkonu vládneho auditu a zrýchliť, zefektívniť a optimalizovať koordináciu vládnych auditov vykonávaných Úradom vládneho auditu z úrovne ministerstva financií," priblížilo ministerstvo.

 

Úrad bude v priamej metodickej pôsobnosti rezortu financií, aby mohol efektívnejšie reagovať na prípadné metodické problémy počas výkonu vládnych auditov a operatívne ich riešiť. "Doposiaľ sa komunikácia týkajúca sa výkonu vládneho auditu a s tým spojeného metodického usmerňovania uskutočňovala prostredníctvom troch riaditeľov správ finančnej kontroly, čo je časovo náročné a výsledkom je nejednotné uplatňovanie metodických usmernení každej správy finančnej kontroly," ozrejmilo MF SR.

 

Právna norma stanovuje aj pravidlá výkonu predbežnej finančnej kontroly pre obce, ktoré nemajú žiadnych zamestnancov. Ak obec s malým počtom zamestnancov nevie zabezpečiť základnú finančnú kontrolu svojimi dvoma zamestnancami, tak ju vykoná priamo starosta obce a osoba určená obecným zastupiteľstvom. To v praxi môže byť aj poslanec obecného zastupiteľstva, ak sa na takomto riešení zhodne obecné zastupiteľstvo a určí takúto osobu uznesením.

 

Zákon nadobudne účinnosť 1. januára budúceho roka.