SEREĎ – Stálu expozíciu Múzea holokaustu v Seredi si v stredu pozrelo 26 ľudí, ktorí sa počas vojny niekde ukrývali alebo prešli rôznymi pracovnými a koncentračnými tábormi, vrátane seredského. Dnes ich združuje organizácia The Hidden Child (Ukrývané dieťa). Návšteva múzea bola pre nich veľmi emotívna.
Členovia The Hidden Child sa v januári tohto roku zúčastnili na otvorení múzea v Seredi. ,,Dnes sme prišli opäť, aby sme si pripomenuli ťažký život v tomto bývalom tábore a tragické obdobie holokaustu. Spolu s ostatnými členmi pravidelne navštevujeme rôzne spomienkové miesta. Boli sme napríklad v Auschwitzi, Terezíne, Sobibore či v Dachau,“ povedala predsedníčka organizácie Eugénia Grznáriková. Je podľa nej veľmi dôležité nezabúdať na udalosti, ktoré sa odohrali na týchto miestach pred mnohými rokmi.
Do konca druhej svetovej vojny nacisti a ich spojenci zavraždili šesť miliónov Židov, z nich bolo viac ako milión detí. Tie boli počas holokaustu považované za práceneschopné, symbolizovali kontinuitu židovstva a v budúcnosti možnosť ďalšieho odporu. Z týchto dôvodov patrili automaticky medzi obete masových popráv a plynových komôr vo vyhladzovacích táboroch.
Agneša Šándorová bola v seredskom tábore väznená ako deväťročná spolu s rodičmi. Pri dnešnej návšteve Serede si spomenula na to, ako ju aj s mamičkou veliteľ tábora Brunner oddelil od otca, ktorého tam videla naposledy.
Protižidovská legislatíva slovenského štátu sa podľa vedúceho Múzea holokaustu v Seredi Martina Korčoka týkala aj detí, ktoré boli tiež obmedzené vo svojich právach. Nemohli navštevovať školy, slobodne tráviť voľný čas a vykonávať športové aktivity, ktoré im boli úplne odopreté.
,,V roku 1942 to vyústilo ich deportáciami a vraždením. Dokážeme sa vžiť do postavenia matky, ktorej vytrhli dieťa z rúk a zavraždili priamo pred očami? V čase holokaustu to nebol ojedinelý jav, pretože židovské dieťa bolo hneď po narodení odsúdené na smrť. Len veľmi malá časť detí sa zachránila. Často ostali osamotené, bez rodičov a príbuzných. Oslobodením sa ich útrapy neskončili. Boli ukrátení o najkrajšiu časť života a trauma, ktorú utrpeli, ich prenasleduje dodnes. Bojujú s ňou každý deň, čo ich robí v mojich očiach hrdinami,“ povedal Korčok.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies