Korčok: Hlavné témy summitu sa budú týkať brexitu, ekonomiky a migrácie

Svoje 'áno' či 'nie' povedia Briti 23. júna. Ako dnes pred začiatkom Rady pre všeobecné záležitosti informoval štátny tajomník MZV Ivan Korčok, „nevieme predpovedať výsledok referenda, ale vieme s istotou povedať, čo bude slovenské predsedníctvo robiť v jednom alebo druhom prípade“.

Na summite sa lídri okrem toho budú venovať aj ekonomickým otázkam a migrácii. Ak povie Londýn Bruselu 'áno', predsedníctvo Slovenska v Rade EÚ (SK PRES) bude realizovať zmeny v legislatíve, ktoré lídri EÚ prisľúbili britskému premiérovi Davidovi Cameronovi na februárovom summite. Korčok pripomenul, že tieto zmeny sa týkajú zmeny pohybu vo vnútri EÚ. „Vieme úplne presne definovať scenár v prípade, že Briti povedať 'áno', čo je preferovaný výsledok referenda pre všetky členské krajiny,“ dodal štátny tajomník a zároveň splnomocnenec vlády pre naše predsedníctvo v Rade EÚ.

V prípade negatívneho výsledku bude Slovensko robiť to, na čom sa dohodne Európska rada na summite 28. a 29 júna. „Tým prvým krokom je, že samotní predstavitelia Veľkej Británie budú musieť povedať, ako naložia s výsledkom referenda. Na to príde odpoveď, ktorá bude formulovaná lídrami krajín na summite,“ priblížil Korčok s tým, že pre slovenské predsedníctvo je júnový summit dôležitý aj pre inú tému. Tou podľa Korčoka bude otázka krokov, ktoré chce Únia vykonať pri podpore hospodárskeho rastu, podpore tvorby pracovných miest a investícií.

„Pre nás je veľmi dôležité, aby sme od Európskej rady dostali konkrétne usmernenia v otázkach ako vnútorný trh, pretože ten je tým najsilnejším nástrojom hospodárskeho rastu, aký máme,“ vysvetlil ďalej s tým, že práve aj tejto oblasti sa týkajú priority, ktoré chceme posunúť ďalej. Ide o jednotný digitálny trh či energetickú úniu. „Skrátka sú to veci, kde potrebujeme prejsť od slov k činom. Chceme, aby slovenské predsedníctvo bolo o konkrétnych výsledkoch,“ povedal pre médiá Korčok.

Treťou dôležitou témou júnového summitu bude opäť migrácia. „Chcem povedať, že za Slovenskú republiku som položil dôraz na to, aby sme sa sústredili najmä na tzv. vonkajšie aspekty migrácie,“ informoval Korčok, podľa ktorého sa EÚ až príliš dlho venovala otázke prijímania a redistribúcie utečencov. Korčok priznal, že práve táto diskusia „viedla k hlbokému rozdeleniu vo vnútri Rady“. Štátny tajomník zároveň uviedol, že „bolo by fikciou myslieť si, že môžeme zvládnuť krízu len tým, že budeme klásť dôraz na prerozdeľovanie“. Dôležité je podľa neho rokovať s krajinami pôvodu.

V prípade migrácie bude podľa Korčoka témou stredomorská trasa. Za príklad považuje to, ako sa podarilo zastaviť západobalkánsku trasu - rokovaním s krajinami západného Balkánu spolu s dohodou EÚ – Turecko o navracaní migrantov. „Nemôžeme zamerať celé úsilie len na zmenu azylového systému, musí tu byť aktívna zahraničná politika s krajinami južného susedstva,“ priblížil Korčok. Musíme podľa neho asertívnejšie rokovať s týmito krajinami a povedať, že naša finančná pomoc pre ne bude naviazaná na ochotu spolupracovať pri potláčaní nelegálnej migrácie či konfrontácii s prevádzačskými bandami a prijímaním ekonomických utečencov. „Verím, že v júni budeme schopní sa sústrediť na veci, ktoré nás skôr spájajú, ako rozdeľujú,“ uzavrel štátny tajomník.