V týchto dňoch v mestách západnej Európy demonštrujú oduševnení demonštranti proti Izraelu a mnohí už odhodili všetky zábrany. Demonštrujú a prejavujú pradávne antipatie a agresivitu voči Židom, ani to neskrývajú, aj keď pod plagátovým heslom „od rieky po Červené more“ (v angličtine sa to rýmuje: (From the River to the Sea, Palestine will be free) si podľa rozhovorov s novinármi často mýlia Červené more s tým čiernym a mnohí nevedia, že Hamas má svoju základňu v Pásme Gazy a kde sa toto de facto iránske pásmo vôbec nachádza. Možno v Saudskej Arábii? Áno, polovička protiizraelských demonštrantov na amerických kampusoch sú geograficky negramotní!
Ako všetci veľkí ľudia, aj Martin Luther King (MLK) bol kontroverznou osobnosťou. Baptistický pastor, bojovník za občianske práva, podľa nepotvrdených správ CIA aj sexuálny predátor, nositeľ Nobelovej ceny (tej najlacnejšej – za mier). Ako 39-ročný sa stal obeťou atentátu (1968) a je zostala z neho historická ikona boja za rasovú rovnoprávnosť. Sympatický, akokoľvek sporný, jeho devízou bolo odmietanie násilia pri riešení konfliktov, takže ho porovnávali so samotným Mahátmom Gándhím. Aj Kingovou zbraňou proti nespravodlivosti boli nenásilné protesty. Jeden aj druhý uspeli, hoci relatívne. India je dnes samostatná a nezávislá, Afroameričania požívajú v USA ochranu, o ktorej sa čiernym Afričanom v Afrike nielenže nesníva, ale ani nemôže snívať.
Ako dôrazný odporca vojny vo Vietname (hlásil sa k pacifizmu) bola jeho argumentácia dosť demagogická, išlo podľa neho o americký kolonializmus. Vraj intervencia Amerike odoberá zdroje na úkor sociálnej starostlivosti. Plus niekoľko ďalších politických perál. Našťastie sa nedožil odchodu vojenských jednotiek svojho štátu z južného Vietnamu a už nestihol všimnúť si zverstiev, ktoré noví páni zo severu páchali na Juhovietnamcoch.
Priznám sa, že som kedysi pri návšteve jeho múzea (Memphis, Tennessee), až tak dojatý nebol. A
to napriek tomu, že prezident USA aj Kongres ML Kinga zahrnuli
poctami , medailami a vyznamenaniami.
Ale zoči voči súčasnej vlne antisemitizmu (v Bratislave zatiaľ skryto, v Prahe na uliciach už otvorene) MLK neznášal rasizmus a útlak menšín. Ani bývalé Československo (to kvázi socialistické, nemalo s antisemitizmom problém. V šľapajách svojho medvedieho dirigenta len hlásalo boj proti najprv titoizmu, potom americkému imperializmu, ešte aj proti maoizmu, ďalej proti pravicovému a ľavicovému oportunizmu a samozrejme proti pornografii, ktorá prichádzala zo Západu. Režim bojoval proti sionizmu, čo je rovnaké, ako bojovať proti českému alebo slovenskému národnému obrodeniu. O antisemitizme ani muk.
Iste, nájdete aj židovských antisemitov (je ich neúrekom – Karol Marx, Lev Trockij, Henry Kissinger, Bernie Sanders...), ale väčšmi sa antisemitizmus skrýva za antisionizmus. Ibaže táto maska deň odo dňa stráca farbu. Luther (nemám na mysli brutálneho nemeckého antisemitského teológa Martina Luthera) k tomu už v zrelosti svojej „kariéry“ vyslovil odvážny a nekompromisný názor. Postavil sa predovšetkým proti demagogickým sloganom o židovskom „rasizme“ a otvorene v médiách to označil za pokrytectvo a zdôrazňoval, že mier a bezpečnosť sú neoddeliteľné. Súčasný izraelský premiér Netanjahu by dnes mal skákať od radosti, ale má iné starosti ako zapodievať sa ML Kingom.
Krátko pred svojou smrťou prejavil MLK svoju morálnu odvahu a postavil sa proti prejavom narastajúcemu antisemitizmu, antisionizmu a nenávisti proti Židom, ktoré do spoločnosti vniesli extrémna ľavica, extrémna pravica, agresívne antisemitské hnutie, ktoré sa (ako inak?) príznačne nechalo titulovať ako „Študentský koordinačný výbor proti násiliu“ a hnutie „čiernych moslimov“. MLK mal v sebe zakódovaný aj určitý racionálny a empirický zmysel pre to, čo sa občas nazýva spravodlivosťou.
Ešte pred svojou smrťou v roku 1968 pri prednáške na Harvardovej univerzite antisemitom zanechal odkaz (volne preložené): „Ak kritizujete sionistov, máte na mysli Židov. Ste antisemiti“ („When people criticize Zionists, they mean Jews. You are talking anti-Semitism“).
King dospel k názoru, že nenávisť voči Židom je to isté ako nenávisť proti obyvateľom USA čiernej pleti(vtedy sa výraz „Afroameričan“ len rodil, používal sa termín „blacks“ - černosi). King v prednáške pripomenul, že obe skupiny, „černosi“ a Židia boli vykorenení zo svojej vlasti a uzavreli ich do izolácie (do geta), kde sa stali obeťou segregácie. Upozornil na to, že Afričania v USA aj Židia sa ocitli pod tlakom zákonov, ktoré odobrili ich útlak len preto, že boli iní - „černosi“ alebo Židia. Obe skupiny boli vystavené tomu, čo sa v medzinárodnom práve nazýva genocída.
Toľko Martin Luther King (Jr). Ak sa niekedy opäť dostanem do Memphis a navštívim múzeum MLK, nebudem opäť zrejme veľmi dojatý, ale jeho posmrtná prítomnosť na mňa urobí prinajmenšom dobrý dojem.
Medzinárodný súdny dvor v Haagu, ktorý sa momentálne s chuťou zaoberá žalobou na Izrael za „genocídu“ na arabskom obyvateľstve Gazy(nie genocídou spáchanou Hamasom a jeho kumpánmi na Židoch) by si zverejnené odkazy Martina Luthera Kinga mohol prinajmenšom zbežne prelistovať.
Ivo Samson
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies