Poslanci schválili Richterovu podporu zamestnanosti, opozícia jej neverí

Na nezamestnanosť treba podľa Richtera použiť "tvrdú politiku zamestnanosti", o čo sa vláda v novele snaží. Právna norma tak okrem iného prináša nový príspevok na udržanie pracovných miest či ruší povinnosť dlhodobo nezamestnaných hlásiť sa každý mesiac na úradoch práce. Vytvára tiež na týchto úradoch výbor, ktorý bude posudzovať prideľovanie príspevkov, na ktoré nie je právny nárok.

Opozícii sa však opatrenia rezortu práce nepozdávajú. Podľa viacerých predstaviteľov opozičných strán prinesú skôr vyššiu nezamestnanosť, vytvárajú priestor na korupciu a klientelizmus a otvárajú dvere čiernej práci.

Pri zavádzaní nového príspevku na udržanie pracovných miest sa rezort práce odvoláva na aktuálnu situáciu, na základe ktorej je nevyhnutné podporiť udržanie existujúcich miest. Cez nový príspevok by sa tak mali podporiť tisíce pracovných miest. Podľa odhadov ministerstva sa v tomto roku podporí 5000 miest priemernou sumou na jednu pozíciu 76 eur, čo znamená celkové výdavky 380.000 eur. V nasledujúcom roku má ísť o 7350 miest s priemernou dotáciou na jedno miesto 80 eur a v roku 2015 spolu o 7560 miest s 85 eurami na jednu pozíciu.

Dôvodom ďalšej zmeny, keď sa už nezamestnaní nebudú musieť hlásiť na úradoch práce každý mesiac, je podľa ministerstva zníženie administratívy a zefektívnenie práce s nezamestnanými. Periodicitu kontaktu bude po novom určovať samotný úrad. Okrem toho sa ruší aj povinnosť úradov raz za mesiac ponúknuť uchádzačom vhodné zamestnanie alebo účasť na niektorom z aktívnych opatrení trhu práce.

Zároveň sa sprísňuje opätovné zaradenie občana do evidencie. "V prípade, ak bude uchádzač o zamestnanie vyradený z evidencie z dôvodu nespolupráce s úradom, opätovne môže byť zaradený až po šiestich mesiacoch," konštatuje rezort. V súčasnosti ho možno zaradiť po troch mesiacoch.

Nový Výbor pre otázky zamestnanosti, ktorý vznikne na úradoch práce, bude schvaľovať poskytovanie príspevkov aktívnej politiky trhu práce, na ktoré nemajú ľudia právny nárok. Dôvodom je podľa rezortu adresnosť a tiež zmena niektorých právne nárokovateľných opatrení na nenárokovateľné.

Od mája tohto roka na ne nebude automatický nárok. Tým sa podľa ministerstva vytvoria podmienky na lepšie zohľadňovanie situácie na regionálnych trhoch práce a podporí sa sociálny dialóg zameraný na podporu a vytváranie pracovných miest.

Fakultatívnym, teda právne nenárokovateľným, sa stanú napríklad príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť, protipovodňový príspevok či príspevok na vykonávanie absolventskej praxe. Obligatórnymi zostane len päť príspevkov - na aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb, činnosť pracovného asistenta, úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne a dochádzku či presťahovanie sa za prácou.

Okrem týchto zmien dôjde aj k zrušeniu viacerých príspevkov, a to pre ich nízku mieru využívania alebo nedostatok finančných prostriedkov v štátnej pokladnici. Ide napríklad o príspevok na zapracovanie znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, ktorý v roku 2011 využilo iba 195 ľudí.

Všetky tieto zmeny spolu so zavedením nového príspevku na podporu udržania pracovných miest majú mať negatívny dosah na štátny rozpočet. Ten má však vykryť ministerstvo práce v rámci svojho rozpočtu. V tomto roku ide o výdavky v sume 167,77 milióna eur, v roku 2014 o 174,61 milióna eur a v roku 2015 o 180,19 milióna eur.