Kaliňák: S UNHCR ani Ligou za ľudské práva sa kompetentní nestretli

"Je to otvorené, tá diskusia určite bude," povedal minister vnútra Robert Kaliňák dnes po zasadnutí vlády. Termín stretnutia s UNHCR ešte konkretizovať nevedel, no ako sám povedal, "určite bude v najbližších dňoch". Nikto sa zatiaľ nestretol ani s predstaviteľmi Ligy za ľudské práva.

Ministerstvo vnútra požiadalo regionálne zastúpenie UNHCR pre strednú Európu v Budapešti o výmenu Ligy za ľudské práva (HRL) ako implementačného partnera pre SR. Uvedené to bolo minulý týždeň v informácii o možnej podpore aktivít mimovládnych organizácií v utečeneckej kríze. Materiál iniciovali predstavitelia Výzvy k ľudskosti, predložilo ho ministerstvo zahraničných vecí. V ňom sa písalo, že "v mnohých preukázateľných prípadoch Liga za ľudské práva toto postavenie zneužívala na nekonštruktívnu kritiku postupov polície". Informáciou sa dnes zaoberala vláda na svojom rokovaní, avšak odsek o výmene ligy z nej vypadol. Šéf rezortu vnútra dôvod uviesť nevedel, je to však podľa neho otázka na pracovnej a nie na politickej úrovni.

Robert Kaliňák však nemá pocit, že by jeho osobne Liga za ľudské práva nejako kritizovala. "Niektoré vyjadrenia však boli kontraproduktívne vo vzťahu k práci, ktorú má liga vykonávať. Pretože aj mimovládky majú pomáhať, aby práca išla jednoduchšie, ale aj chápať prácu polície a jej úlohy," povedal minister. Ten však zdôraznil i to, že aj migranti musia dodržiavať zákon a v prípade, že ho porušia, nasleduje rovnaká sankcia ako pre občana SR. "Nie sú proste výnimkou. Musia dodržiavať zákony tak, ako všetci občania Slovenska. Takže posudzovanie niektorých stanovísk, že nad nimi by mala byť väčšia tolerancia, je absurdné," poznamenal s tým, že keď všetci toto pochopia, spolupráca môže fungovať.

Dôvodom na výmenu Ligy za ľudské práva je podľa šéfa rezortu vnútra pravdepodobne miera práce a spolupráce, ktoré neboli ideálne. "Na túto tému teda diskutujú a chcú si vysvetliť nedorozumenia, ktoré vznikli," vysvetlil Kaliňák. Minister do toho vstupovať nechce, pretože do toho nechce vnášať politiku, pretože ide o čisto odbornú záležitosť. "Nemyslím si však, že záleží na tom, na čom trvá UNHCR alebo ktokoľvek iný," dodal.

Podľa štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí Igora Slobodníka, ktorého rezort materiál s informáciou na rokovanie vlády predložil, "ide o rezortný spor medzi ministerstvom vnútra, Migračným úradom SR, UNHCR a Ligou za ľudské práva". "Je to niečo, čo veľmi radi prenecháme tomu ústrednému orgánu štátnej správy, ktorý má v kompetencii zodpovednosť za túto oblasť," povedal. Rezort diplomacie podľa neho nemá kompetenciu v oblasti migračnej politiky.

Liga je jednou z mimovládnych organizácií, ktorá na Slovensku pomáha utečencom. Ako pre agentúru SITA uviedla jej predsedníčka Zuzana Števulová, "v Lige za ľudské práva veríme, že ide o nedorozumenie, ktoré sa bude dať vysvetliť spoločným dialógom za jedným stolom". S predstaviteľmi Slovenska sa plánujú stretnúť i zástupcovia Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR). Ako informoval hovorca UNHCR pre strednú Európu Babar Baloch, od stretnutia úrad očakáva vysvetlenie rezortu vnútra. "Spolu s našimi partnermi pracujeme na tom, aby práva, ktoré majú utečenci a žiadatelia o azyl, boli chránené," vysvetlil. V tomto momente, keďže sa zástupcovia úradu s predstaviteľmi Slovenska ešte nestretli, nebude UNHCR poskytovať viac informácií.

Regionálne zastúpenie UNHCR pre strednú Európu požiadal o výmenu ligy Úrad hraničnej a cudzineckej polície. Ako ďalej uviedol hovorca ministerstva vnútra Ivan Netík, "vzhľadom na to, že ide o bilaterálnu záležitosť medzi rezortom vnútra a UNHCR, a rokovanie k tejto veci ešte len prebehne, nebudeme uvádzať bližšie podrobnosti ani tieto záležitosti rozoberať cez médiá," vysvetlil. Ako však pokračoval, Slovensko zvláda utečeneckú krízu veľmi dobre aj pre nasadenie stoviek policajtov, ktorí sa starajú o to, aby sme boli bezpečnou krajinou. "Na rozdiel od iných štátov nedochádza v našich zariadeniach k eskalovaniu napätia medzi utečencami, a k takým udalostiam, akými sme svedkami napríklad v Maďarsku, Nemecku či v iných krajinách. Neustála kritika policajtov za zásahy, aj také, akým bol zásah v Medveďove, môže spôsobiť to, že ak naozaj dôjde k vyhrotenej situácii, policajti radšej nezasiahnu, aby nemali problémy. A to je posledné, čo by táto spoločnosť potrebovala," uviedol hovorca rezortu.