Čislák príde do rómskych komunít na podnet mimovládky

"Požiadali sme ministra o stretnutie, veľmi nás potešilo, že prejavil vôľu prísť priamo do terénu za nami," uviedol pre agentúru SITA Richard Koky z mimovládky. Zdravotná situácia v segregovaných rómskych lokalitách podľa neho výrazne ovplyvňuje aj spolužitie Rómov s majoritou. Ľudia v komunitách, ktoré sú bez chorôb a s prístupom k pitnej vode, majú väčšie šance nájsť si prácu a zlepšilo sa aj vzájomné spolužitie, poznamenal.

Rezort zdravotníctva považuje za dôležité, aby bola základná zdravotná starostlivosť dostupná pre všetkých obyvateľov Slovenska. "Dobrý zdravotný stav v marginalizovaných rómskych komunitách vnímame ako kľúčový pre úspešnú integráciu komunít v spoločnosti,“ uviedol komunikačný odbor ministerstva.

Viliam Čislák ako prvú navštívi obec Jánovce, v ktorej tvorí rómska komunita viac ako polovicu z 1 300 obyvateľov. Stretne sa s rómskymi asistentmi osvety zdravia, ktorí sa dlhodobo starajú o prevenciu v segregovaných komunitách a stali sa nenahraditeľnou pomocou pre zdravotníkov a lekárov. Potom sa presunie do novovybudovanej osady Strelník v Letanovciach a do obce.

V roku 2012 sa združenia Asociácia pre kultúru, vzdelávanie a komunikáciu (ACEC), Asociácia terénnych zdravotných asistentov (ATZA) a Slovenská spoločnosť všeobecných lekárov pre dospelých spojili do záujmového združenia právnických osôb pod názvom Platforma na podporu zdravia znevýhodnených skupín (PPZZS). Vytvorili tak pilotný model, ktorý podporuje zlepšenie zdravia obyvateľov vylúčených komunít. Platformu podporili a do jej práce sa zapojili tiež rezorty vnútra, financií a práce. Ministerstvo zdravotníctva spolu s platformou založili neziskovú organizáciu Zdravé komunity. Činnosť terénnych zdravotníkov financuje časť z nevyčerpaných zdrojov operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia.

V programe Zdravé komunity dnes pracuje 208 asistentov osvety zdravia v 195 lokalitách v Banskobystrickom, Košickom, Prešovskom a Žilinskom kraji. Podľa Atlasu rómskych komunít 2013, ktorý vlani zverejnil rezort práce, ide o lokality, kde žijú najpočetnejšie komunity Rómov na Slovensku. Segregované rómske komunity sú priemerne vzdialené od obce deväťsto metrov. Projekt má priamy vplyv na viac ako 230-tisíc Rómov a je tak výrazným nástrojom pre integráciu marginalizovaných rómskych komunít do spoločnosti. Projekt Zdravé komunity ukázal, že najväčšími zdravotnými rizikami v rómskych osadách boli uhryznutia hlodavcami, šváby, ploštice, ovčie kiahne a žltačka typu A. Príčinou boli podľa neziskovej organizácie katastrofálne hygienické podmienky, nízka úroveň vzdelania, v niektorých lokalitách nemali Rómovia prístup k pitnej vode. Viac informácií o zdravých komunitách nájdu záujemcovia na stránke www.zdravekomunity.sk.