Zosnulému virtuózovi Ernestovi Oláhovi vyšlo nové CD

Album prezentuje hudbu dvoch výnimočných umelcov - Oláha a zástupcu súčasnej jazzovej scény Ondreja Krajňáka, ktorý sa zaslúžil o interpretáciu hudobných myšlienok nežijúceho umelca európskeho formátu. Krajňákov sólový klavír presvedčivým spôsobom spája umenie dvoch generačne odlišných slovenských umelcov, ktorí sa osobne nikdy nestretli. Jeho svieže aranžmány k Oláhovej elegickej hudbe potešia nielen tých, ktorí poznali autora hudby, ale všetkých milovníkov moderného jazzového klavíra. Ernest Oláh bol považovaný za fenomenálneho jazzového klaviristu, keď na hudobnej scéne bývalého Československa patril v 60. rokoch medzi najväčšie objavy. Svoje prvotné angažmány získal v tanečných orchestroch Gustáva Broma, Gustáva Offermanna a Juraja Veľčovského. Rodáka z Lučenca, ktorý naposledy žil a pracoval v Bratislave a Viedni, poznali v mnohých európskych metropolách. Neskonale miloval jazz a obdivoval Oscara Petersona, svetovú ikonu čierno-bielych klávesov. Počas kariéry sa preslávil svojím vlastným jedinečným štýlom, v ktorom spájal swing s prvkami romanistického "chopinistického" preludovania. Jeho klavírne umenie bolo legendárne a najviac vynikalo na živých koncertoch a kaviarenských sólo prelúdiách. Ondrej Krajňák patrí k najvýznamnejším slovenským jazzovým hudobníkom v súčasnosti. Vo veku šesť rokov začal študovať klavír v hudobnej škole v Leviciach. Už v tom čase miloval klasickú hudbu. Zúčastnil sa na viacerých klavírnych súťažiach a získal mnoho ocenení. Na jazzovom festivale pre mladých interpretov v Žiline získal cenu Objav festivalu. Po dokončení levickej hudobnej školy začal študovať jazzový klavír naplno na Erkel Ferenc Music School v Budapešti. Vo veku 18 rokov reprezentoval školu na jazzovej súťaži v Budapešti, kde získal Cenu za sólovou hru. Ďalšiu špeciálnu cenu získal na jazzovej súťaži v Poľsku. Po ukončení štúdia získal štipendium na Berklee College of Music v Bostone, USA.