Z vojny na Ukrajine profituje Západná Európa: Nórsko zarába milióny z predaja plynu a ropy, sme na ňom však závislí

NETKY.SK • 1 Jún 2024, 12:00 • 3 min
Z vojny na Ukrajine profituje Západná Európa: Nórsko zarába milióny z predaja plynu a ropy, sme na ňom však závislí

Kým doma je severská krajina známa svojou ekologickou politikou a ochranou prírody, pri exporte už tieto priority tak viditeľné nie sú. Nórska spoločnosť Equinor má obrovské zisky práve vďaka vojne na Ukrajine, podarilo sa jej suplovať časť dodávok ropy a plynu z Ruska.

slovakia

left justify in out

Európska únia so západnou Európou v čele v posledných rokoch presadzuje zelenú politiku a berie ekológiu ako prioritu dvadsaťsedmičky na najbližšie roky. Výsledkom je napríklad Green Deal, na ktorý nedá dopustiť predsedníčka eurokomisie Ursula von der Lyenová. 

Zelená dohoda bola schválená v pandemickom roku 2020 a jej hlavným cieľom je dosiahnuť, aby Európska únia bola v roku 2050 klimaticky neutrálna. Tento cieľ je však ešte ďaleko a Európska komisia teda postupne pristúpila aj k tvrdším opatreniam. Najviac sa skloňuje zákaz naftových a benzínových automobilov po roku 2035, znamená to úplný prechod na elektromobily. Nie všetci s týmto však súhlasia a verejnosť v Únii je pomerne rozdelená. 

Samotný Green Deal vyvolal aj vlnu protestov európskych farmárov, ktoré sme videli aj na Slovensku. Poľnohospodári sa dožadovali, aby eurokomisia upustila od prísnych ekologických regulácii, čo sa týka pesticídov a obhospodarovania pôdy. Argumentujú, že už teraz sú ich zisky nízke. 

Jednou z krajín, ktorá je v oblasti ekológie v Únii veľmi výrazným hlasom, je Nórsko. Krajina je lídrom v mnohých environmentálnych oblastiach a veľa investuje do technologického rozvoja a inovácií na podporu svojho zeleného prechodu. Stanovilo mnoho ambicióznych národných environmentálnych cieľov vo všetkých sektoroch vrátane zmierňovania klimatických zmien. Cieľom Nórska je dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2030, teda o 20 rokov skôr ako Únia.

Ekológia na druhej koľaji

Škvrnou na čistom ekologickom štíte severanov je však ich obchod s ropou a plynom. Po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu musela ísť ekológia bokom, keďže Únii hrozila energetická chudoba aj nedostatok životne dôležitých surovín. Veľká časť Európy, vrátane Slovenska, sa totiž dlhé roky spoliehala a spolieha na ruský plyn a ropu. A nahradiť ju nebolo jednoduché.

Príležitosti sa vtedy chopilo Nórsko a dnes prináša odvetvie ťažby nerastných surovín do štátnej pokladnice 80 miliónov dolárov denne. Témy sa totiž v Európskej únii zmenili. Zrazu sa už neriešila transformácia na ekologickú energiu, ako roky predtým, ale energetická bezpečnosť, aby sme mali v zime čím kúriť a na čom jazdiť.

Pred začiatkom invázie totiž 35 percent plynu v Európskej únii pochádzalo z Ruska. Tamojší gigant Gazprom mal rekordné zisky a a časť Únie na ňom bola závislá, vrátane Slovenska. Tridsať percent spotreby Európkej únie, ktorá má 448 miliónov obyvateľov, dnes zabezpečuje práve Nórsko.

Zima bez tepla a mrznúci Slováci na uliciach, ako budúcnosť opisovali Rusi, teda neprišla. Nóri ich spoľahlivo nahradili. Prichádza však morálna dilema, keďže obrovským exportérom fosílnych palív sa stal štát, ktorý chce byť o šesť rokov uhlíkovo neutrálny. Vojna na Ukrajine však plány otriasla. 

Doma zelená politika, v zahraničí fosílne palivá

Väčšina ropy v Nórsku pochádza z podmorskej ťažby pomocou ropných plošín a z vrtov v Arktíde. Práve vďaka nim je najväčším producentom čierneho zlata zo Západnej Európy. Pred vlastným koberčekom má však Nórsko krásne upratané. Prach však vysypalo na susedovu rohožku.

Drvivá väčšina nórskej ropy je určená na export a v krajine jej zostáva minimum. Vláda totiž masívne dotuje zelené a alternatívne spôsoby energetického hospodárenia a krajina teda ekologickou zostala. Zároveň však platí, že je obrovským ropným exportérom. Táto ropa sa však už spáli za hranicami.

„Príjmy firiem a vlády z predaja ropy a plynu zohrali kľúčovú úlohu pri vytváraní modernej nórskej spoločnosti,“ uviedol Norwegian Petroleum. Nezostalo to však len pri rope. Hneď po Katare a Rusku je Nórsko tretím najväčším svetovým hráčom v exporte zemného plynu. Nórsko vyviezlo v roku 2023 približne 116,7 miliárd kubických metrov zemného plynu, uvádza Statista. Plynovod Europipe 1 spájajúci nórskych výrobcov s nemeckým spotrebiteľským trhom bol minulý rok hlavnou cestou pre takýto vývoz.

Ropa dotuje sociálny systém

I keď z globálnej spotreby Nórsko zabezpečuje len maličké tri percentá, v našich končinách sú už čísla vyššie. V posledných rokoch podľa spoločnosti Norwegian Petroleum krajina uspokojila 20 až 25 percent spotreby plynu v Európskej Únii a Spojenom kráľovstve. Ropa a zemný plyn tvorili v roku 2022 73 percent celkovej hodnoty nórskeho vývozu tovaru. To je drvivá väčšina príjmov z exportu. 

Nóri sú znami svojim veľmi štedrým sociálnym systémom, ktorý sa prejavuje napríklad aj vo väzniciach, ktoré pripomínajú skôr hotely. Sociálne benefity tam sú bežné, školstvo a lekárska starostlivosť sú zadarmo. Toto si môžu dovoliť financovať aj vďaka svojmu nerastnému bohatstvu. The Norwegian Oil Fund je určený na sociálne zabezpečenie tamojších obyvateľov (a migrantov, ktorým Nóri poskytujú štredré sociálne dávky v rámci migračného paktu Únie). Práve vďaka Equinoru vykázal tento fond rekordný zisk.

Takmer všetko ich nerastné bohatstvo ide na vývoz aj v prípade zemného plynu. Ten zabezpečuje v krajine iba jedno percento spotreby energií. Opäť, Nórsko zostáva ekologickým, pričom plynom kúria v iných krajinách Únie.

Obrovské náleziská

Nórsky Equinor, pôvodne Statoil, začal v 70.rokoch ako reakcia nórskej vlády na obrovské náleziská ropy a ich ťažbu. Postupne sa však spoločnosť zamerala aj na iné nerastné suroviny a dnes sa plánuje púšťať aj do výroby vodíka. A dáva to zmysel. Nórsky parlament chce, aby mali od budúceho roka všetky autá nulové emisie - musia byť teda elektrické alebo vodíkové. 

 „Equinor sa postupne posúva vpred smerom k budúcnosti a ambícii dosiahnuť v roku 2050 čisté nulové emisie,“ tvrdí spoločnosť na svojom webe. Aj samotný názov má poukazovať na rovnosť medzi fosílnymi a obnoviteľnými zdrojmi energie. 

Morálna dilema

Proti tomuto rozhodnutiu hovorí fakt, že Nórsko dalo s nadšením zelenú novým ropným poliam a ťažobným miestam, ktoré štátu prinesú miliardy eur. Ekologické však zrovna nie sú. "V nominálnej hodnote sa tento krok javí ako pokrytecký, morálne nesprávny a masívne protiklimatický. Ale veci sú oveľa zložitejšie. Táto nová dodávka plynu má potenciál pomôcť Únii odraziť Rusko a poskytnúť dvadsaťsedmičke protivietor, ktorý potrebuje na úplný prechod na obnoviteľné zdroje," kometuje konanie tamojšej vlády Medium.

Deväťnásť nových ropných polí a miest na ťažbu zemného plynu bude stáť Nórsko neuveriteľných 18,5 miiardy dolárov. Tie sa však rýchlo vrátia, keďže dopyt po palivách výrazne rastie, ako sa postupne Európa odstriháva od Ruska.

Nórsky premiér Jonas Gahr Støre hovorí, že ropa a plyn tu nebudú navždy a riešenie je len dočasné, kým Únia prekoná krízu, ktorú spôsobila vojna na Ukrajine (a na ktorej Nórsko výrazne bohatne). Je však ťažké odhodiť 80 miliónov denne, ktoré dnes krajine prúdia. Morálna dilema tak pretrváva naďalej. Zelená krajina s veľmi čiernym exportom. Ak by však Nórsko zastavilo ťažbu, kto by nás v zime podržal?



twiterfacebooklinkedinwhatsapp

Za Netky.sk
Lucie Balgová
text: bbc.com, medium.com, hnonline.sk, www.norskpetroleum.no; titulná foto: Arctic Today
Netky
LETNÉ PRÁZDNINY O
00 DNÍ 00 HODÍN 00 MINÚT 00 SEKÚND
logo
Copyright © 2023 PetsoftMedia Inc.
Všetky práva sú vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ, fotografií a video správ zo zdrojov TASR, SITA, taktiež z vlastnej autorskej tvorby, je bez predchádzajúceho písomného súhlasu porušením autorského zákona

Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies