VYHĽADÁVANIE
Láska k majákom z detstva sa zmenila na nový trend v turizme pre nebojácnych cestovateľov.
Aj turistický segment sa rapídne mení, chúťky klientov rastú, čo bolo kedysi nezvyčajné, je dnes už bežné a nároční turisti hľadajú stále nové výzvy. Takýchto odvážnych a netradičných cestovateľov oslovuje aj úspešný hoteliér Tim Wittenbecher. Tim bol už v detstve priťahovaný k netradičným miestam. Miloval najmä majáky, vyrastal v Hamburgu na brehu rieky Labe, jeho rodina mala víkendový dom na Sylte - malom ostrove v Severnom mori. Tam Tim ako malý trávil všetky prázdniny a chodil najmä k svojmu obľúbenému miestu - majáku.
"Majáky ma priam magneticky priťahovali. Mal som pocit, že ponúkajú útočisko bezpečia, ale aj dobrodružstvo. Boli na krásnych, odľahlých miestach. Niekedy som sa do nich vkrádal, preliezal som ploty. Nedokázal som im odolať," vysvetľuje Tim, ako sa zrodil jeho dnes úspešný cestovateľský projekt.
Počas štúdia v Berlíne sa Wittenbecher pridal k tímu dobrodružných veslárov, s ktorými cestoval po celom svete a na každom mieste vyhľadával svoju lásku z detstva - majáky. Svoj prvý maják kúpil v roku 2007, spolu s manželkou Heike, na Usedome - ostrove v nemecko-poľskom pohraničí v Baltskom mori. Mal sen premeniť ho na miesto na prespanie a nazval ho „extrémny boutique hotel“ pre dvoch. Manželia ho otvorili nasledujúci rok a čoskoro zistili, že je po ňom veľký dopyt.
Druhý maják Wittenbecherovcov sa nachádza v Dagebülle, hneď pri dánskych hraniciach, kde ho malý vláčik spája s niekoľkými ostrovmi. Majiteľom trvalo dva roky, kým sa im ho podarilo kúpiť a po piatich rokoch ho otvorili pre verejnosť. Je to jedinečné miesto, kde sa hostia cítia akoby boli niekde na romantickom konci sveta.
Manželia v rámci svojich podnikateľských plánov kúpili aj vodnú vežu pri jazere Scharmützelsee neďaleko Berlína. Bola to ruina, ktorú prestavali a rozšírili o horné poschodie. Keď mal Tim Wittenbecher za sebou tieto tri úspešné podniky, rozhodol sa, že by sa mohol svojím koníčkom a vášňou aj živiť. Preto dal výpoveď v práci, založil spoločnosť, získal investorov a vypracoval riadny podnikateľský plán. Jeho spoločnosť kúpila priemyselný žeriav, zakotvený na plošine v hamburskom prístave.
75-ročný žeriav bol už určený na zošrotovanie, no Wittenbecherovci ho kúpili, zrekonštruovali, v kabíne sprievodcu na vrchu zriadili spálňu a premenili tak na výnimočný mestský úkryt. Zo spálne na vrchu je výnimočný výhľad na prístav a koncertnú sálu Elbphilharmonie.
Najväčšou výzvou, ktorej v tejto oblasti podnikania čelia nie je presvedčiť klientov, ale papierovanie - udeľovanie licencií majákom ako ubytovacím zariadeniam, čo vytvára ohromnú byrokraciu. Preto sa spojili s Olimpiou Islou, španielskou architektkou, ktorá vypracovala diplomovú prácu o prestavbe majákov na obytné priestory. Zistili, že španielska vláda má zámer premeniť svoje majáky na turistické miesta, a tak im Olimpia pomohla s hľadaním ďalších vhodných majákov - najprv na Baleároch, a potom na Kanárskych ostrovoch.
Na La Palme objavili Faro Punta Cumplida - úžasný, 35 rokov neobývaný maják s okrúhlou vežou, postavenou zo sopečného kameňa. Maják sídli uprostred banánových plantáží, počas noci sa nad ním v kruhu vznáša úžasná svetelná koruna. Súčasťou pobytu v tomto majáku je aj luxusný bazén a neskutočný výhľad na Atlantik.
Samotného Tima na majákoch fascinuje, že boli domovom strážcov majákov a ich rodín, takže každý z nich má bohatú históriu a svojský príbeh. Všetky objekty Wittenbecherovcov majú malú knižnicu s knihami o majákoch v literatúre a filme.
Ďalšou zastávkou Wittenbecherovcov bol ostrov Ischia v Neapolskom zálive. Sídlom majáku na Punta Imperatore je veľkolepé orlie bralo vysoko na myse. Má zvláštnu históriu. V roku 1937 bol tunajší strážca majáka zabitý bleskom a zanechal po sebe ženu a sedem detí, ktoré udržiavali svetlo majáka v chode. O maják sa uchádzali rodina Prada aj miliardár z Číny, no vyhrali práve Wittenbecherovci, práve vďaka svojim predchádzajúcim skúsenostiam. Išlo o zložitý projekt - väčšinu materiálu museli priviezť vrtuľníkom a rekonštrukcia stála takmer 2 milióny eur. Vytvorili aj reštauráciu vo vnútri majáka a spojili sa s miestnym šéfkuchárom Antoniom Montim, ktorý varí z miestnych produktov, dopestovaných na ostrove. Je to určite najambicióznejší projekt Tima Wittenbechera a najväčšia pýcha firmy. Maják stojí na skale 564 metrov nad morom, dostať sa sem dá pešo, po strmom kamennom chodníčku, čo je zážitok sám o sebe.
Medzitým spoločnosť preskúmala všetkých 187 aktívnych majákov v Španielsku a nakoniec presvedčili tamojšie úrady, aby im povolili 50-ročnú koncesiu na jeden z nich v Cudillero - rybárskej dedine v Astúrii, ktorý otvorili v roku 2024. Sídli vysoko na skalnatom výbežku, má dva apartmány s romantickým kozubom a štýlovým nábytkom, odkazujúcim na námorné tradície miesta. Z terasy je rozprávkový výhľad na západ slnka. Ich ďalší projekt je v Ribadeselle, prímorskom mestečku takisto v Astúrii. Pracujú tiež na otvorení majáku v Benátskej lagúne - Faro Spignon, kam sa dá dostať len loďou. V pláne je otvoriť v najbližších rokoch aspoň päť ďalších.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies