BRATISLAVA - Hasičom a príslušníkom Horskej záchrannej služby od januára budúceho roka porastú platové tarify o štyri percentá.
Uvádza sa to v dokumente Návrh nariadenia vlády Slovenskej republiky o ustanovení stupnice platových taríf príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a príslušníkov Horskej záchrannej služby, ktorý schválila vláda na dnešnom zasadnutí. Materiál na rokovanie predložilo ministerstvo vnútra.
Zvýšenie platov sa podľa dokumentu má vzťahovať na 4 271 príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a 143 príslušníkov Horskej záchrannej služby. Celková finančná čiastka, ktorú na zvýšenie štát vynaloží, sa odhaduje na 3 170 458 eur. Tieto finančné prostriedky vyčlenia zo štátneho rozpočtu na rok 2016.
Schválila zameranie zahraničnej politiky na rok 2016
Zahraničnej a európskej politike Slovenskej republiky v roku 2016 bude dominovať téma prvého predsedníctva SR v Rade Európskej únie (SK PRES). Slovenská republika bude v druhom polroku 2016 sprostredkovateľom dohody členských krajín k legislatívnym návrhom EÚ a medzi jej inštitúciami. SK PRES v roku 2016 budú ovplyvňovať najaktuálnejšie európske témy, ktorými sú napríklad migrácia či otázky súvisiace so stabilitou spoločnej meny ako aj ďalšie globálne priority EÚ. Uvádza sa to v Zameraní zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky na rok 2016, ktorú dnes schválila vláda.
Ako sa ďalej uvádza v dokumente, vonkajšie okolnosti bezpečnosti SR sa v posledných rokoch zhoršili a táto zmena si vyžaduje zmenu prístupu Európskej únie aj NATO. Slovensko podľa materiálu aktívne prispeje k tvorbe a aktualizácii strategických dokumentov EÚ a NATO a vytvorí podmienky na aktualizáciu svojich dokumentov.
Aktivity zahraničnej a európskej politiky SR budú v nasledujúcom roku rozdelené do štyroch hlavných pilierov, pričom prvý pilier predstavuje európska politika. Vo vzťahu k stabilite eurozóny a eura sa SR zameria na presadzovanie dôslednej implementácie reforiem v členských štátoch, ktorým poskytli pomoc zo záchranných mechanizmov EÚ. V oblasti migrácie budeme klásť dôraz na prijímanie jednotných celoeurópskych opatrení s dôrazom na adresovanie príčin, nielen následkov migrácie. SR bude podporovať vybudovanie Energetickej únie, ktorá prinesie členským štátom EÚ a jej občanom bezpečnú, cenovo dostupnú a ekologicky udržateľnú energiu. Dokument takisto pripomína, že v roku 2016 si krajiny Visegrádskej štvorky pripomenú 25. výročie jej vzniku. Ambíciou je naďalej túto značku podporovať a rozvíjať spoločné projekty. Pre východný sektor zahraničnej politiky SR ostáva program Východného partnerstva. "Prioritou SR bude využiť predsedníctvo v Rade EÚ na to, aby téma rozširovania EÚ a rozvoja vzťahov s krajinami západného Balkánu a Tureckom zostala v popredí agendy EÚ," dodáva sa v materiáli.
Druhý pilier zahraničnopolitického úsilia SR predstavuje zaručenie bezpečnosti SR a euroatlantického priestoru. SR bude presadzovať efektívne zvyšovanie obranyschopnosti Aliancie a takisto budeme presadzovať posilňovanie spolupráce NATO a EÚ a podporovať rozvoj ich partnerstiev s OSN či OBSE. Aj naďalej budeme prispievať do mierových misií OSN a podieľať sa na posilňovaní jej kapacít zameraných na postkonfliktnú obnovu a budovanie inštitúcií. V súlade so Strednodobou stratégiou rozvojovej spolupráce SR na roky 2014-2018 bude naša pomoc v nasledujúcom roku v najväčšej miere smerovaná do programových krajín – Moldavska, Kene a Afganistanu, a to hlavne do zdravotnej starostlivosti, vzdelávania, vodného hospodárstva, dobrej správy vecí verejných a budovania inštitúcií občianskej spoločnosti. K prioritám rozvojovej spolupráce SR v roku 2016 budú patriť aj krajiny Východného partnerstva a západného Balkánu.
Tretí pilier slovenskej európskej a zahraničnej politiky budú tvoriť priority ekonomickej diplomacie zamerané na zvyšovanie konkurencieschopnosti. Zvláštna pozornosť bude podľa materiálu venovaná start-upom, respektíve rozvoju celého inovačného systému SR. V oblasti energetiky a strategických ekonomických záujmov SR naďalej ostane snaha o zachovanie slovensko-ukrajinského koridoru ako bezpečného a nákladovo efektívneho spôsobu prepravy zemného plynu do Európy. Slovensko si taktiež želá dosiahnuť pokrok v rokovaniach o Transatlantickom partnerstve v oblasti obchodu a investícií (TTIP) medzi EÚ a USA.
Štvrtým pilierom je zabezpečenie a rozvoj služieb občanom prostredníctvom konzulárnej pomoci ako i efektívna komunikácia zahraničnej politiky nástrojmi verejnej a kultúrnej diplomacie. Rezort diplomacie, ako zdôrazňuje materiál, uvedie v roku 2016 do praxe prvky elektronizácie konzulárnych služieb, ktoré prinesú výrazné zrýchlenie a zefektívnenie konzulárnych služieb poskytovaných zastupiteľskými úradmi SR.
Na výdavky v súvislosti s povodňami vyčlenili 1,67 mil. eur
Vláda dnes schválila správu o priebehu a následkoch povodní na Slovensku od decembra 2014 do konca júna tohto roku a zároveň súhlasila s uvoľnením 1 668 562 eur na úhradu výdavkov v súvislosti s povodňami. Na povodňové zabezpečovacie práce sa z celkovej sumy vyčlenilo 561 745 eur a na záchranné práce 1 106 817 eur. Správu a vyčíslenie škôd predložilo na rokovanie vlády Ministerstvo životného prostredia (MŽP) v spolupráci s Ministerstvom vnútra.
Obdobie december 2014 až jún 2015 nepatrilo podľa MŽP medzi obdobia na povodne bohaté. Počas siedmich mesiacov boli dosiahnuté stupne povodňovej aktivity na hydrologických staniciach 90-krát. Záplavy v sledovanom období mali charakter povodní z topenia sa snehu a prívalových povodní. Povodňová situácia na konci januára bola zapríčinená oteplením spojeným s výdatnými zrážkami. Spojenie týchto dvoch faktorov spôsobilo vzostup vodných hladín na viacerých tokoch východného Slovenska. Na začiatku mája zasiahli povodne najmä severné a východné Slovensko v dôsledku intenzívnych a výdatných zrážok. V Prešove a Veľkom Šariši nastalo zaplavenie domov a miestnych komunikácií, stekanie vody z polí a lúk spôsobili problémy aj obci Hybe. Povodeň z 20. mája spôsobila výraznejšie škody v obciach Čierny Balog, Hronec, Michalová, Pohronská Polhora a Sihla. Prívalové dažde s krupobitím spôsobili výrazné vzostupy vodných tokov aj v okresoch Považská Bystrica a Púchov. Intenzívne zrážky prívalového charakteru zasiahli 26. mája okresy Komárno, Liptovský Mikuláš, Rimavská Sobota a Krupina. Posledná séria povodní zasiahla východné Slovensko (okresy Bardejov, Kežmarok, Levoča, Prešov) 16. júna.
Povodne za spomínaných sedem mesiacov spôsobili škody vo výške 3 071 272 eur. Z toho škody na majetku fyzických osôb predstavovali 752 487 eur a na majetku podnikateľov 179 581 eur. Obciam spôsobili povodne škody v hodnote 1 252 134 eur, samosprávnym krajom 752 000 eur a štátu 135 068 eur. Na povodňové zabezpečovacie práce boli už počas hodnoteného obdobia vynaložené výdavky vo výške 561 745 eur a na záchranné práce 1 106 817 eur.
Kabinet schválil zonáciu Slovenského raja
Vláda dnes schválila zonáciu v druhom najnavštevovanejšom národnom parku Slovenský raj, ktorej cieľom je ochrana najvzácnejších biotopov a prírody na základe najnovších poznatkov z terénu. "Cieľom zonácie je nastoliť jasné pravidlá v režime a intenzite využívania každého pozemku v národnom parku pre všetkých zainteresovaných – vlastníkov a užívateľov pozemkov, samosprávy, miestnych obyvateľov, podnikateľov v cestovnom ruchu a ďalších, ktorí akýmkoľvek spôsobom využívajú územie národného parku," píše sa v predkladacej správe ministerstva životného prostredia (MŽP). Vláda zároveň schválila návrh Programu starostlivosti o Slovenský raj na roky 2016 až 2025 s prioritou ochrany vzácnych biotopov a druhov európskeho významu.
Vládna vyhláška zavádza v Slovenskom raji štyri chránené územia označené A, B, C a D. Z územia národného parku sa navrhujú vyňať plochy vo výmere 215 hektárov v severnej časti, ktoré geologicky nepatria do Slovenského raja a nespĺňajú kritériá na zaradenie do národného parku, čo je jedno percento výmery územia. Nový Národný park Slovenský raj bude mať výmeru 19 413,67 hektára. Zóna A s najprísnejším piatym stupňom ochrany bude rozšírená o jednu štvrtinu doterajšej výmery a bude zaberať 4 682,32 hektára. Zónu A tvoria územia národného parku, ktoré predstavujú pôvodné alebo ľudskou činnosťou málo pozmenené biotopy európskeho a národného významu, pričom v tejto zóne sú zakázané akékoľvek zásahy. Zónu B predstavujú ľudskou činnosťou pozmenené lesné biotopy európskeho a národného významu. V zóne C je povolená lesnícka alebo poľnohospodárska činnosť a zónu D tvoria zastavané územia vrátane obcí.
Vládna vyhláška presne určuje výmeru jednotlivých zón a vymedzuje ich územie prostredníctvom katastrálnych území v rámci príslušných okresov. Po prvýkrát sa pritom pri rokovaní s vlastníkmi využívajú nové nástroje na základe novely zákona o ochrane prírody a krajiny, teda nájom a výkup pozemkov. Po zonácii by výška ročných nákladov za nájmy a náhrady ujmy za obmedzenie bežného obhospodarovania mala dosiahnuť asi 150-tisíc eur ročne.
Slovenský raj je druhý najnavštevovanejší národný park na Slovensku, podľa odhadov ho ročne navštívi 600-tisíc turistov. Charakterizuje ho unikátna krasová krajina s množstvom planín, kaňonov, roklín a jaskýň. Dobšinská ľadová jaskyňa je od roku 2004 zapísaná do Zoznamu svetového prírodného a kultúrneho dedičstva (UNESCO). Rieka Hornád na severe a rieka Hnilec na juhu vytvorili mohutné skalné kaňony. Územie je mimoriadne bohaté z hľadiska biodiverzity, množstva rastlín a živočíšnych druhov. Národný park sa nachádza v troch krajoch, a to Košickom, Prešovskom a Banskobystrickom. Symbolom Slovenského raja je poniklec slovenský, ktorý je aj v embléme národného parku.
Ministri schválili päťročný plán Národného lesníckeho programu
Vláda na stredajšom rokovaní schválila prijatie Akčného plánu Národného lesníckeho programu Slovenskej republiky na obdobie rokov 2015-2020, ktorý predložil ministerstva pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek. Realizácia akčného plánu predpokladá využitie finančných prostriedkov z Programu rozvoja vidieka SR, zo štátnej podpory lesníctva z rozpočtovej kapitoly rezortu pôdohospodárstva, štátnej pomoci, vlastných zdrojov vlastníkov a obhospodarovateľov lesov, ako aj z rozpočtových kapitol a operačných programov spolupracujúcich rezortov. Cieľom je tiež vytvárať podmienky na využitie ďalších fondov a výdavkových programov Európskej únie.
Akčný plán počíta so sumou 122,6 mil. eur, ktoré by mali byť investované na zlepšovanie technickej a technologickej úrovne lesného hospodárstva, výstavbu nových lesných ciest, rekonštrukcie a asanácie existujúcich lesných ciest, podporu špecifických foriem podnikania, služieb a marketingu a uvádzaní nových nedrevných lesníckych produktov na trh, rozvoj činností spojených s vidieckym cestovným ruchom, agroturistikou a poskytovaním služieb v oblasti lesníckej pedagogiky. Navrhovaná výška spolufinancovania realizácie opatrení podnikateľskými subjektmi v rokoch 2014-2020 je 51,8 mil. eur.
Cez Program rozvoja vidieka v období 2014 až 2020 by sa malo podľa Akčného plánu vyčleniť 75,65 mil. eur na realizáciu podpory na prevenciu a obnovu potenciálu lesov po kalamitách spôsobených škodlivými činiteľmi alebo zlepšenie protipožiarnej infraštruktúry, prognózovanie, prevenciu a monitorovanie vzniku lesných požiarov, vypracovanie plánov lesného hospodárstva, kompenzačné platby na lesné oblasti sústavy Natura 2000 a platby na environmentálne záväzky týkajúce sa lesov.
Spomenuté opatrenia môžu využívať všetky podnikateľské subjekty pôsobiace na slovenskom trhu v odvetviach lesníctva, spracovania dreva, výroby energií z drevnej biomasy, ako aj vlastníci máloproduktívnych poľnohospodárskych pozemkov.
Na rekonštrukciu bratislavského Divadla Aréna pôjde 4,5 milióna eur
Ministerstvo financií uvoľní 4,5 milióna eur Bratislavskému samosprávnemu kraju (BSK) na rekonštrukciu Divadla Aréna v Bratislave. Rozhodla o tom dnes vláda. Z toho 2,5 milióna eur pôjde v budúcom roku, zvyšok v roku 2017. Na financovaní sa bude podieľať aj BSK.
Ako sa uvádza v materiáli, divadlo je jednou z najcennejších pamiatok divadelnej architektúry na Slovensku, v ktorej dodnes aktívne funguje repertoárové divadlo. "Rekonštrukcia budovy je priorita prekračujúca politický rámec sledujúci celospoločenský a celonárodný záujem," pripomína ministerstvo financií.
Súčasný stav dispozičného riešenia a technickej vybavenosti nie je pre jeho umeleckú produkciu dostatočný a bráni jeho plnohodnotnému chodu. Ako jedno z mála kamenných divadiel na Slovensku nedisponuje prepadliskom, točňou, adekvátnymi divadelnými ťahmi, skladovými priestormi ani vyhovujúcimi priestormi pre návštevníkov. "Jeho rekonštrukcia je nevyhnutnou podmienkou nielen jeho ďalšieho rozvoja, ale i samotného fungovania," konštatuje sa v materiáli.
Súčasťou plánovanej modernizácie je obnova javiskovej technológie, s tým súvisiaca stavebná rekonštrukcia, ktorej dôsledkom bude aj zmena vzhľadu budovy a renovácia interiéru. Na práce vydal súhlasné stanovisko krajský pamiatkový úrad.
Kabinet odňal štátny súhlas na pôsobenie Goethe Uni
Vláda na dnešnom rokovaní schválila odňatie štátneho súhlasu na pôsobenie súkromnej vysokej školy Vysoká škola Goethe Uni Bratislava. Kabinet tak rozhodol na základe návrhu od ministerstva školstva.
Štátny súhlas na pôsobenie školy ako súkromná vysoká škola pre Goethe Uni, a. s. udelili uznesením vlády z 18. júla 2012. Podľa zákona o vysokých školách každá vysoká škola poskytuje, organizuje a zabezpečuje vysokoškolské vzdelávanie v rámci študijných programov prvého stupňa. Túto skutočnosť však Vysoká škola Goethe Uni Bratislava podľa ministerstva školstva nenapĺňa. Ako vyplýva z návrhu, 31. augusta uplynulo časové obmedzenie priznaných práv udeľovať absolventom študijných programov zodpovedajúce akademické tituly. Toto časové obmedzenie uplynulo vo vzťahu ku všetkým študijným programom, ktoré mala Vysoká škola Goethe Uni Bratislava akreditované. V súčasnosti teda nemá Vysoká škola Goethe Uni Bratislava akreditovaný žiadny študijný program.
Ministerstvo školstva vyzvalo podľa zákona o vysokých školách Vysokú škola Goethe Uni Bratislava, aby zabezpečila nápravu v lehote 60 dní od doručenia výzvy. Vysoká škola informovala ministerstvo, že čaká na vyjadrenie Akreditačnej komisie a rozhodnutie ministra školstva k žiadosti o akreditáciu bakalárskych študijných programov na Fakulte mediálnych a kultúrnych štúdií. Akreditačná komisia na 89. zasadnutí 28. a 29. októbra v Bratislave prijala k žiadosti uznesenie po posúdení spôsobilosti Vysokej školy Goethe Uni uskutočňovať bakalárske študijné programy Mediálna a marketingová komunikácia v dennej forme štúdia a Mediálna a marketingová komunikácia v externej forme štúdia, pričom odporučila ministerstvu školstva nepriznať právo udeľovať absolventom príslušných študijných programov zodpovedajúci akademický titul. Ministerstvo školstva na základe vyjadrenia Akreditačnej komisie tak žiadosť o akreditáciu zamietlo a preto podľa zákona o vysokých školách navrhlo vláde Slovenskej republiky odňať Vysokej škole Goethe Uni Bratislava udelený štátny súhlas.
Chcú naštartovať kreatívny priemysel
Naštartovanie kreatívneho priemyslu, teda tých častí ekonomiky, ktoré vytvárajú ekonomickú hodnotu na základe tvorivého vkladu či umeleckého nadania, je cieľom návrhu Akčného plánu realizácie Stratégie rozvoja kreatívneho priemyslu v Slovenskej republike. Návrh, ktorý predložili ministerstvá kultúry a hospodárstva, vláda na svojom dnešnom rokovaní schválila. Materiál "obsahuje konkrétne úlohy, ktorých spoločným menovateľom je stimulácia tvorivosti, rozvoj kreatívneho prostredia a orientácia na systémové a zároveň prierezové vnímanie kreatívnej ekonomiky ako integrálnej súčasti národného hospodárstva", a vychádza z toho, že "kultúra nepredstavuje iba identitu, ale aj prosperitu", a môže podporiť rast ekonomiky, uvádza sa v návrhu.
Konkrétne úlohy (opatrenia) sa odvíjajú od štyroch priorít stratégie. Prioritami stratégie sú: efektívny systém pre rozvoj kreatívneho priemyslu; kvalitné ľudské zdroje; zvyšovanie absorpčnej kapacity trhu a podporné nástroje financovania. Cieľom 1. priority "efektívny systém pre rozvoj kreatívneho priemyslu" je infraštruktúra potrebná pre rozvoj kultúrneho a kreatívneho priemyslu v regiónoch a tiež podpora podnikateľov. Vzdelávaniu v oblasti kreativity je podrobne venovaná 2. priorita stratégie kreatívneho priemyslu "kvalitné ľudské zdroje". Patrí pod ňu séria úloh, medzi nimi aj zavedenie prvkov podnikateľského vzdelávania a rozvoj digitálnych zručností na základných a stredných školách, vytvorenie programu podpory úspešnej podnikateľskej praxe a výchovy k podnikaniu, alebo zvyšovanie povedomia o ochrane autorských práv. Hlavným cieľom 3. opatrenia stratégie "zvyšovanie absorpčnej kapacity trhu" je podľa predloženého materiálu zvýšenie spoločenského povedomia a chápania kreativity ako významného nástroja na podporu priemyslu, vývozu a prezentácie krajiny v zahraničí. Jednou z úloh tejto priority je kultúrno-spoločenská prezentácia Slovenska počas predsedníctva SR v Európskej únii, ktorá umožní predstaviť slovenský kreatívny priemysel v zahraničí. Zámerom je i podpora prepájania kreatívneho, technologického a podnikateľského sektora, podpora tzv. startupov, internetovej ekonomiky či klastrov, ako aj vytvorenie účinného systému všetkých foriem ochrany práv duševného vlastníctva. Štvrté opatrenie "podporné nástroje financovania" sa venuje dvom hlavným oblastiam - dotáciám a prístupu ku kapitálu, v rámci ktorých určuje úlohy, ako je podpora umenia s cieľom zvýšiť kreatívny potenciál umelcov-jednotlivcov alebo vytvorenie programu mikropôžičiek.
Akčný plán navrhuje aj možné zdroje financovania jednotlivých úloh vrátane európskych štrukturálnych a investičných fondov. Jeho súčasťou je i systém riadenia a monitorovania plnenia úloh. Akčný plán realizácie Stratégie rozvoja kreatívneho priemyslu v SR ministerstvo kultúry a ministerstvo hospodárstva vypracovali v spolupráci s ministerstvami dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja; školstva, vedy, výskumu a športu; vnútra; pôdohospodárstva a rozvoja vidieka; zahraničných vecí a európskych záležitostí a tiež s Úradom priemyselného vlastníctva SR a so Štatistickým úradom SR.
Ministerstvo kultúry pripravilo za posledné štyri roky dva strategické materiály v spolupráci s predstaviteľmi rôznych sfér kultúry. Ide najmä o Stratégiu a aj akčný plán rozvoja kultúry, pričom akčný plán obsahuje takmer 60 konkrétnych kontrolovateľných úloh, ktoré sa v oblasti kultúry majú do roku 2020 urobiť v spolupráci s ďalšími rezortmi. Obdobným materiálom je aj Stratégia a nadväzujúci akčný plán rozvoja kreatívneho priemyslu.
Schválila peniaze na prípravy predsedníctva v Rade EÚ
Finančné zabezpečenie príprav predsedníctva SR v Rade Európskej únie v hlavnom meste SR Bratislave schválila dnes vláda s tým, že 14 000 000 eur použijú na projekty v pôsobnosti Magistrátu Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava a 1 000 000 eur na projekty v pôsobnosti mestskej časti Bratislava – Staré Mesto. Návrh na finančné zabezpečenie príprav predsedníctva SR v Rade EÚ so zámerom vytvoriť v Bratislave primerané podmienky pre organizáciu podujatí predkladá podpredseda vlády a minister financií.
Slovenská republika bude v druhom polroku budúceho roka predsedať Rade Európskej únie. Predsedníctvo v Rade EÚ je spojené s organizáciou množstva podujatí na rôznych úrovniach, z ktorých väčšina sa bude konať v hlavnom meste SR Bratislave. Materiál obsahuje menovitý zoznam investičných projektov, ktoré budú navzájom koordinovať a osobitne uskutočňovať Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy a osobitne mestská časť Bratislava - Staré Mesto. Materiál pripravovalo Hlavné mesto SR Bratislava v spolupráci s mestskou časťou Bratislava - Staré Mesto.
Schválila zvýšenie obstarávacej ceny rekonštrukcie SNG
Vláda dnes odobrila zvýšenie obstarávacej ceny rekonštrukcie a dostavby areálu Slovenskej národnej galérie (SNG) na 48.718.937 eur s DPH. Rovnako tak predĺženie obdobia realizácie prác na roky 2016 až 2018.
Táto skutočnosť sa zohľadní aj v rozpočte ministerstva kultúry. Na budúci rok sa počíta s 10 miliónmi eur, v roku 2017 s 22 miliónmi eur a v roku 2018 s vyše 16 miliónmi eur.
Dnešný návrh nadväzuje na uznesenie vlády z októbra 2013, ktorým schválila obdobie rekonštrukcie SNG v rokoch 2013 až 2016 a sumu 39.552.000 eur s DPH. Úroveň vtedajších nákladov vychádzala z projektovej dokumentácie a cenovej úrovne z roku 2005.
Ministerstvo kultúry následne začiatkom roka 2014 vyhlásilo medzinárodnú súťaž, po elektronickej aukcii sa ju rozhodol minister Marek Maďarič pozastaviť. Na aukcii, ktorá sa uskutočnila vlani 17. decembra, sa zúčastnilo združenie firiem Galerie Bratislava (PSJ, Jihlava a PSJ Hydrotranzit) a skupina dodávateľov Hornex a ZIPP Bratislava. Najnižšiu cenu 45,6 milióna eur s DPH ponúkla skupina dodávateľov Hornex a ZIPP, čo prevyšovalo obstarávaciu cenu, ktorú kabinet schválil v roku 2013.
Opodstatnenosť vysúťaženej sumy potvrdil znalecký posudok, ktorý si dalo ministerstvo kultúry vypracovať nezávislými odborníkmi zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.
Opravovať sa má premostenie SNG, knižnica, amfiteáter, administratívna budova, historická budova Vodných kasární, ktorá má štatút národnej kultúrnej pamiatky. Pribudne novostavba depozitárneho domu, obnoví sa nádvorie, hospodársky dvor, spojovacia ulička aj chodníky.
Súhlasia so zvýšením počtu policajtov o 2 500 počas troch rokov
Vláda dnes odsúhlasila personálne a technické posilnenie policajného zboru, ktoré súvisí s bezpečnostnými protiteroristickými opatreniami. V priebehu troch rokoch by sa mal policajný zbor posilniť o 2 500 policajtov. Počty policajtov by sa mali zvýšiť počas troch rokov - v budúcom roku o 800, v roku 2017 o 850 a v roku 2018 o ďalších 850 policajtov. Pre nových policajtov bude potrebné zabezpečiť aj výstroj, výzbroj a automobily. Posilniť by sa mali predovšetkým oddelenia boja proti terorizmu či extrémizmu, poriadkovej polície, ale aj špecializované jednotky, ako sú pohotovostné útvary ale aj špeciálny Útvar osobitného určenia, tzv. Lynx comando.
Ako sa uvádza v materiáli, od 1. januára 2016 navrhujú zintenzívniť výberové konanie do služobného pomeru príslušníkov Policajného zboru tak, aby v nástupných termínoch v nasledujúcich dvoch rokoch bol prijatý maximálny počet uchádzačov o služobný pomer príslušníkov Policajného zboru. Zároveň sa zvýšia kapacity stredných odborných škôl Policajného zboru.
Od útokov v Paríži platia aj na Slovensku zvýšené bezpečnostné opatrenia. Kým v bežnom režime je v uliciach 450 hliadok polície, momentálne je to 1 200 hliadok. Ide o významné posilnenie, pričom sa policajti sústreďujú na rizikové objekty, miesta, kde sa združuje veľa ľudí, dopravné uzly ako letiská či stanice a kultúrne, spoločenské a športové podujatia. Tento stav je však dlhodobo neudržateľný. Ideálny stav je, aby v bežnom výkone bolo v uliciach asi 800 policajných hliadok, to znamená, že každý policajný okrsok by mal mať hliadku navyše.
Hlavné mesto dostane 15 miliónov eur na zabezpečenie príprav predsedníctva
Hlavné mesto Bratislava dostane na zabezpečenie príprav predsedníctva Slovenska v Rade Európskej únie 15 miliónov eur. Rozhodla o tom dnes vláda.
Peniaze pôjdu zo zdrojov vybraných právnických osôb so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu, ako je Tipos, Slovenská záručná a rozvojová banka, Slovenská elektrizačná prenosová sústava, spoločnosť Slovenská konsolidačná, Eximbanka SR, Slovenská pošta, Transpetrol a Slovenský plynárenský priemysel.
Z predmetnej sumy sa použije 14 miliónov eur na projekty v pôsobnosti Magistrátu hlavného mesta SR a jeden milión eur na projekty v pôsobnosti mestskej časti Bratislava – Staré Mesto.
Pôjde hlavne o opravy komunikácií a inžinierskych objektov; revitalizáciu verejných priestranstiev; opravu kultúrnych, pamiatkovo chránených objektov a budov mesta; projekty zamerané na čistotu a zeleň, ako aj na marketing, komunikáciu a kultúru.
Slovensko bude predsedať Rade Európskej únii v druhej polovici budúceho roka.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies