V Kežmarku predstavujú históriu modrotlače a jej súčasnosť

„Modrotlač sa v súčasnosti dostáva do popredia, premieta sa do odievania a bytových doplnkov, je ich súčasťou. Je však vzácnosťou nájsť ešte niekoho, kto má originálnu modrotlačiarenskú dielňu, kto klasickým spôsobom vyrába modrotlač, keďže v súčasnosti sa používajú iné technológie. Práve na to chceme poukázať aj v rámci výstavy, teda ako to bolo kedysi a ako je to teraz v súčasnosti,“ uviedla riaditeľka múzea Erika Cintulová, podľa ktorej sa myšlienkou realizácie výstavy zapodievali dva roky. Modré dedičstvo je verejnosti prístupné vo výstavnej sieni múzea na Ulici Dr. Alexandra do 8. decembra.

Na výstave predstavujú svoje práce viacerí autori, ako je napríklad Matej Rabada, Mišena Juhász, Renáta Vavrdová, Hana Števlíková, Dominika Kubičková či Veronika Galášová. Prvý spomínaný, Matej Rabada, prezentuje nielen svoju rannú tvorbu z čias štúdia na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, ale aj tú súčasnú, a to odevné doplnky, na ktorých spolupracuje s Veronikou Galášovou. „Tá prvá bola v znamení interiérového dizajnu, takže si návštevníci môžu pozrieť niekoľko kusov nábytku, ktorý je čalúnený práve modrotlačovými textíliami, alebo drobné bytové doplnky, samozrejme, tiež z modrotlače,“ priblížil. Podnetov pre začatie výroby vlastnej modrotlače bolo podľa jeho slov niekoľko, no najviac to, že na

Slovensku v roku 2010 zanikla. Rozhodol sa, že sa to pokúsi zmeniť a po roku samoštúdia a skúšania výroby modrotlače na začiatku leta 2013 založil projekt s názvom Modrotlač Matej Rabada. Na modrotlači ho fascinuje náročnosť tejto techniky. „Nemám tým na mysli iba časovú náročnosť. Aj dnes, po piatich rokoch, dokážem pokaziť aj sto metrov plátna, pretože mám nesprávne zamiešané farbivo. Takže modrotlač je pre mňa stále výzva a stále mám v čom napredovať,“ vysvetlil.