VYHĽADÁVANIE
Minecraft je jednou z najpopulárnejších hier súčasnosti, ktorá priťahuje milióny detí po celom svete. Okrem zábavy však ponúka aj množstvo psychologických výhod, ktoré ovplyvňujú vývin detí.
Minecraft nie je len obyčajná videohra – pre mnohé deti sa stal súčasťou ich každodenného života, digitálnym ihriskom, miestom tvorby, objavovania aj úniku od reality. Od svojho vzniku v roku 2009 si Minecraft podmanil desiatky miliónov hráčov po celom svete, pričom deti tvoria veľkú časť jeho najvernejších fanúšikov.
Rodičia, pedagógovia aj výskumníci si čoraz častejšie kladú otázku: prečo práve táto hra tak silno priťahuje deti?
Jedným z najvýraznejších dôvodov, prečo je Minecraft pre deti taký lákavý, je obrovská miera voľnosti, ktorú ponúka. Na rozdiel od mnohých iných hier nemá pevne stanovený cieľ, časový limit ani „správny spôsob“, ako ho hrať. Deti si môžu zvoliť vlastnú cestu – niektoré sa zameriavajú na budovanie veľkolepých stavieb, iné objavujú rozmanité svety, skúšajú prežiť medzi monštrami, alebo vytvárajú vlastné príbehy.
Táto otvorenosť napĺňa psychologickú potrebu autonómie, ktorú opisuje aj teória sebaurčenia (Self-Determination Theory).
Psychológovia tvrdia, že pocit kontroly nad vlastným konaním je pre deti kľúčový pre ich emocionálnu pohodu aj sebavedomie. Keď majú možnosť rozhodovať, čo budú robiť a ako to urobia, cítia sa kompetentnejšie a zároveň zodpovednejšie za svoje rozhodnutia. Minecraft tento priestor poskytuje bez akéhokoľvek tlaku či hodnotenia, čo deťom umožňuje voľne experimentovať a rozvíjať sa.
Minecraft nie je len o voľnosti a tvorení – ponúka aj bohatý systém výziev, ktoré deti neustále motivujú k zlepšovaniu. Hoci hra nemá klasický cieľ ako „vyhrať“, hráči sa neustále ocitajú v situáciách, kde musia riešiť problémy, plánovať stratégie a prekonávať prekážky. Tieto momenty sú kľúčové pre budovanie pocitu kompetencie – teda presvedčenia, že „niečo dokážem“.
Hra začína zdanlivo jednoducho: hráč sa objaví v neznámom svete bez výbavy, často obklopený divokou prírodou, kde musí čeliť hrozbám ako sú nepriateľské moby (napr. kostlivci či creeperi), hlad alebo tma.
Prvotnou výzvou je prežitie – postaviť si úkryt, nájsť jedlo, získať suroviny. Už tieto úlohy si vyžadujú plánovanie a základné zručnosti. Keď dieťa tieto výzvy zvládne, zažije prvý pocit úspechu: „Zvládol(a) som to sám(a).“
Hoci sa Minecraft dá hrať aj osamote, jedným z jeho najväčších lákadiel – najmä pre deti – je možnosť zdieľať zážitky s ostatnými. Multiplayer mód, lokálne servery či online komunity dávajú deťom priestor nadväzovať priateľstvá, spolupracovať, učiť sa od seba navzájom a vytvárať spoločné projekty. Tento rozmer robí z Minecraftu silný sociálny nástroj, ktorý napĺňa jednu z najzákladnejších psychologických potrieb človeka: potrebu spolupatričnosti.
Deti v Minecraft svete často vytvárajú „tímy“ alebo „komunity“ – spoločnými silami stavajú mestá, navrhujú herné mapy alebo si medzi sebou rozdeľujú úlohy (napr. jeden ťaží materiály, druhý stavia, ďalší bráni základňu). Tieto skúsenosti učia deti dôležitým zručnostiam ako je tímová práca, komunikácia, plánovanie a riešenie konfliktov.
Navyše, takéto kooperatívne hranie posilňuje ich pocit „byť súčasťou niečoho väčšieho“, čo je obzvlášť dôležité v období, keď si budujú svoju identitu a hľadajú svoje miesto v kolektíve.
Jedným z najprirodzenejších spôsobov, ako sa deti učia, je hravé objavovanie. Minecraft tento princíp dokonale zosobňuje. Vďaka svojmu otvorenému svetu plnému tajomstiev, možností a prekvapení stimuluje prirodzenú zvedavosť detí a podporuje učenie spôsobom, ktorý je pre nich intuitívny, zábavný a bez stresu.
Virtuálny svet Minecraftu je generovaný náhodne, čo znamená, že žiadna mapa nie je rovnaká. Deti pri každom novom hraní objavujú nové prostredia – od piesočných púští a hlbokých oceánov až po temné jaskyne, sopky či zmrznuté tundry. Tento neustály prvok neznámeho deti fascinuje a motivuje ich skúmať, čo sa nachádza za ďalším horizontom.
Za silnú príťažlivosť Minecraftu – a vlastne väčšiny hier – môže z veľkej časti aj neurochemická reakcia mozgu, konkrétne uvoľňovanie dopamínu. Dopamín je neurotransmiter, ktorý sa často označuje ako „chemikália odmeny“.
V mozgu sa uvoľňuje pri činnostiach, ktoré nám prinášajú potešenie, úspech alebo očakávanie odmeny – a práve to Minecraft využíva veľmi efektívne.
Minecraft je plný malých aj veľkých odmien, ktoré hráč dostáva za svoje úsilie. Môže to byť nájdenie vzácneho materiálu, úspešné porazenie nepriateľa, dokončenie stavby a podobne.
Minecraft nie je len hrou, ktorá deti baví – je to aj nenápadný, ale veľmi účinný nástroj na rozvoj kognitívnych (poznávacích) funkcií. Deti počas hrania neustále myslia, plánujú, rozhodujú sa, riešia problémy a pamätajú si množstvo informácií, pričom všetky tieto činnosti posilňujú ich mentálne schopnosti.
Výhodou Minecraftu je, že tento tréning prebieha hravou formou, takže deti si často ani neuvedomujú, že sa počas hrania učia.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies