VYHĽADÁVANIE
Štúdie tiež naznačujú, že klimatické zmeny môžu spôsobovať skôr začiatok sezóny tornád, niekedy už vo februári. Búrky s tornádovým potenciálom sa tak vyskytujú v období, kedy sú ľudia menej pripravení a systémy varovania menej aktívne.
V posledných rokoch sa čoraz častejšie stretávame s dramatickými zábermi zničených domov, poprevracaných áut a zúfalých obyvateľov po tornádach, ktoré zasiahli rôzne časti sveta – najmä Spojené štáty. S narastajúcou intenzitou extrémneho počasia sa čoraz častejšie vynára otázka: Zhoršujú sa tornáda v dôsledku klimatických zmien?
Na prvý pohľad sa zdá, že výskyt tornád v posledných desaťročiach rastie – minimálne podľa počtu zaznamenaných prípadov. Skutočný obraz je však zložitejší. Od 50. rokov 20. storočia sa pozoruje nárast počtu evidovaných tornád, no odborníci upozorňujú, že tento trend do veľkej miery súvisí so zdokonalením monitorovacích technológií a zberu dát, a nie nevyhnutne so skutočným nárastom výskytu týchto javov.
V minulosti totiž veľa slabších tornád (napr. EF0 a EF1) ostávalo bez povšimnutia – najmä ak sa vyskytli v odľahlých oblastiach, kde neboli svedkovia ani prístroje, ktoré by ich zaznamenali. Dnes máme k dispozícii Dopplerove radary, družice, drony a v neposlednom rade aj milióny ľudí so smartfónmi a prístupom na sociálne siete.
Podľa NOAA sa ročný priemer počtu tornád v USA stabilizoval okolo 1 200, no treba brať do úvahy, že väčšina z nich je nízkej intenzity. Skutočný počet silných a ničivých tornád (EF3 – EF5) sa zásadne nemení a dlhodobo zostáva relatívne konštantný.
Niektorí vedci dokonca tvrdia, že skutočný výskyt týchto silnejších tornád by sa mohol mierne zmenšovať, no zároveň rastie ich koncentrácia – teda častejšie sa vyskytujú vo viacerých kusoch naraz (tzv. outbreaks). To znamená, že tornáda prichádzajú v skupinách a sú ťažšie predvídateľné.
Jednou z najvýraznejších zmien, ktoré odborníci v posledných rokoch pozorujú, nie je len samotný počet tornád, ale aj to, kde a kedy sa vyskytujú. Tradične bola najviac postihnutou oblasťou tzv. Tornado Alley – pás územia prechádzajúci štátmi Texas, Oklahoma, Kansas a Nebraska.
Táto oblasť je známa svojimi rozsiahlymi rovinami, kde sa často stretávajú teplé a vlhké vzdušné masy z Mexického zálivu so studeným a suchým vzduchom zo Skalistých hôr.
V posledných desaťročiach sa však geografické ťažisko výskytu tornád posúva smerom na juhovýchod a východ USA – do štátov ako Mississippi, Alabama, Georgia, Kentucky a Tennessee.
Táto zmena je znepokojujúca, pretože tieto oblasti:
- Majú hustejšiu populáciu, čo zvyšuje počet ľudí vystavených riziku,
- obsahujú viac lesov a kopcov, čo sťažuje včasné spozorovanie tornáda,
- často majú chudobnejšiu infraštruktúru a menej pripravené obyvateľstvo na podobné javy.
Odborníci upozorňujú, že práve v týchto oblastiach býva miera úmrtnosti na tornáda vyššia – nie preto, že by boli silnejšie, ale preto, že obyvatelia nemajú také podmienky na únik alebo bezpečný úkryt.
Otázka, či za zmeny v správaní tornád môže klimatická zmena, je zložitá – a vedci na ňu zatiaľ nemajú jednoznačnú odpoveď. Dôvodom je najmä komplexnosť podmienok, ktoré tornádo potrebuje na vznik, a veľká prirodzená premenlivosť atmosférických javov.
Klimatická zmena zatiaľ nie je priamym spúšťačom tornád, ale zásadne mení podmienky, v ktorých tieto nebezpečné javy vznikajú.
Ďalšou zmenou je aj rozširovanie tornádovej sezóny. Zatiaľ čo v minulosti bola najintenzívnejšia sezóna od marca do júna, dnes sa tornáda častejšie vyskytujú aj v zime a neskoršej jeseni. Napríklad v decembri 2021 zasiahli niekoľko štátov USA ničivé tornáda s desiatkami obetí – čo bolo extrémne nezvyčajné na zimné obdobie.
Štúdie tiež naznačujú, že klimatické zmeny môžu spôsobovať skôr začiatok sezóny tornád, niekedy už vo februári. Búrky s tornádovým potenciálom sa tak vyskytujú v období, kedy sú ľudia menej pripravení a systémy varovania menej aktívne.
Supercely sú najnebezpečnejším typom búrkových systémov, z ktorých vzniká väčšina najničivejších tornád – vrátane tých najsilnejších s označením EF4 a EF5. Sú to rotujúce búrky s dobre vyvinutým systémom výstupných a zostupných prúdov, ktoré dokážu existovať aj niekoľko hodín a prejsť stovky kilometrov.
Na rozdiel od bežných búrok, ktoré bývajú chaotické a krátkodobé, supercely majú vnútornú organizáciu a stabilitu, ktorá im umožňuje prežiť dlhšie a vytvárať extrémne javy – vrátane tornád, krúp a prívalových dažďov. Práve preto ich meteorológovia označujú za „predzvesť zmeny“ – ich výskyt môže byť indikátorom väčších klimatických posunov.
Podľa klimatológa Victora Gensiniho z Northern Illinois University dochádza k systematickému posunu výskytu superciel na východ a juhovýchod USA. Kým v minulosti boli častejšie v centrálnej časti krajiny (Tornado Alley), dnes sa viac objavujú v štátoch ako Mississippi, Alabama či Kentucky. Tento posun je alarmujúci z viacerých dôvodov: Tieto oblasti sú husto osídlené, čo zvyšuje riziko obetí, majú viac lesov a kopcov, čo znižuje viditeľnosť a skracuje reakčný čas pri výstrahách.
Mnohé domy nemajú pivnice ani prístrešky, kde by sa ľudia mohli ukryť.
Nové klimatické modely, napríklad tie publikované v Nature Communications, naznačujú, že s rastúcou teplotou atmosféry sa zvyšuje aj pravdepodobnosť výskytu dlhšie trvajúcich, intenzívnejších superciel, a to najmä v neskorších častiach roka – na jeseň a dokonca aj v zime.
Znamená to, že nebudú častejšie len tornáda, ale aj iné sprievodné javy superciel –ako napríklad:
- silné krupobitia s krúpami veľkými ako tenisové loptičky,
- extrémne nárazy vetra,
- náhle prívalové zrážky s povodňami.
Presun superciel do nových oblastí si vyžaduje úpravu varovných systémov a plánov ochrany obyvateľstva. Zatiaľ čo obyvatelia Oklahomy či Texasu sú na takéto javy do istej miery pripravení, ľudia v štátoch ako Georgia alebo Tennessee čelia týmto hrozbám oveľa menej často – a často ich podceňujú.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies