VYHĽADÁVANIE
V podzemí baziliky v maďarskom meste Székesfehérvár bola pred dvadsiatimi rokmi objavená lebka, ktorá dnes opäť púta pozornosť vedcov a historikov. Odborníci totiž naznačujú, že by mohla patriť samotnému kráľovi Matejovi Korvínovi – osvietenému panovníkovi, známemu podporou vedy, umenia a renesančného myslenia.
Tajomstvo pod Bazilikou Nanebovzatia Panny Márie
Pozostatky boli pôvodne objavené v roku 2002 v časti kostnice baziliky v Székesfehérvári, jednom z najvýznamnejších miest stredovekého Uhorska. Teraz, o viac ako dve desaťročia neskôr, si lebku vzala pod lupu odborníčka na rekonštrukciu tváre a sochárka Emese Gábor.
Gábor porovnala túto lebku s ostatkami Jána Korvína, nemanželského syna Mateja Korvína, ktoré boli objavené v Chorvátsku. Výsledky jej výskumu boli prekvapivé – medzi lebkami objavila „mimoriadne vysokú mieru morfologickej podobnosti“.
Renesančný panovník s kovovou korunou?
Gábor vytvorila plastové rekonštrukcie oboch lebiek, aby mohla presnejšie vizualizovať črty tváre. Okrem samotnej podobnosti si všimla aj nezvyčajné zelené sfarbenie na povrchu kosti, čo by podľa nej mohlo naznačovať stopy po oxidácii kovu – pravdepodobne koruny, ktorú mal Matej na hlave.
„Exteriérové znaky lebky sú mimoriadne dôležité: zelenkavé zafarbenie môže poukazovať na prítomnosť kovového predmetu – pravdepodobne koruny –, ktorá po sebe zanechala stopy oxidáciou,“ uviedla pre Fox News Digital.
Vek a výška zosnulého – 43 až 48 rokov a približne 172 cm – tiež korešpondujú s historickými údajmi o kráľovi Matejovi, ktorý zomrel vo veku 47 rokov.
Kráľ spravodlivý a mecenáš múz
Matej Korvín, prezývaný aj Spravodlivý, vládol Uhorsku a Chorvátsku v rokoch 1458 až 1490. Bol známy svojou snahou o reformy – vytvoril stálu armádu, zreformoval daňový systém a zaviedol spravodlivejší súdny systém.
Jeho najväčším kultúrnym odkazom je však založenie knižnice Bibliotheca Corviniana, ktorá bola v roku 2005 uznaná za súčasť kultúrneho dedičstva UNESCO. Po Vatikáne išlo o najväčšiu knižnicu renesančnej Európy.
„Jedným z najväčších záujmov kráľa Mateja bolo vytvorenie knižnice, ktorá by obsahovala všetko poznanie antického i súčasného sveta,“ povedal Pal Engel z Maďarskej akadémie vied.
Ešte nie je rozhodnuté
Aj keď výsledky štúdie vyvolali veľké nadšenie, maďarskí predstavitelia zostávajú opatrní. Inštitút maďarského výskumu pre magazín Archaeology uviedol, že „vedecké overovanie hypotézy stále prebieha. S konečným stanoviskom môžeme vystúpiť až po jeho ukončení.“
Ak sa podozrenie potvrdí, pôjde o mimoriadny objav nielen pre Maďarsko, ale pre celú európsku históriu. Lebka kráľa, ktorý bol priateľom múz a duchovným otcom renesancie v strednej Európe, by konečne mohla nájsť svoje meno – a dôstojné miesto v dejinách.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies