Európske krajiny sa obávajú nasadenia vojenských jednotiek na Ukrajine ako súčasti ubezpečovacích síl bez podpory USA.
Ministri obrany z takzvanej „Koalície ochotných“ sa vo štvrtok popoludní zídu v NATO, aby prediskutovali, aké spôsobilosti môžu poskytnúť na podporu obrany Ukrajiny v prípade mierovej dohody s Ruskom, ale opäť bez účasti USA.
Ministri z 30 krajín sa pripoja k stretnutiu, ktoré zvolali Francúzsko a Spojené kráľovstvo na operatívne diskusie o vytvorení uisťovacích síl pre Ukrajinu, ktoré majú pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok proti potenciálnej ruskej agresii.
Stretnutie sa uskutoční po tom, ako delegácia francúzskych a britských vojenských predstaviteľov pricestovala do Kyjeva na stretnutia s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, ministrom obrany Rustemom Umerovom a vojenskými predstaviteľmi krajiny, aby diskutovali o plánovaní.
„Nemôžeme ohroziť mier tým, že zabudneme na vojnu, preto musíme vyvinúť ešte väčší tlak na Putina a zintenzívniť našu podporu Ukrajine - tak v dnešnom boji, ako aj v úsilí o mier,“ povedal britský minister obrany John Healey.
„Naším záväzkom je poskytnúť Ukrajine čo najsilnejšiu pozíciu na ochranu jej suverenity a odradiť Rusko od budúcej agresie.“
Francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý koncom minulého mesiaca predsedal summitu lídrov o tejto otázke, uviedol, že sily by mohli byť rozmiestnené v „strategických“ mestách na Ukrajine a že cieľom návštevy vojenských predstaviteľov na Ukrajine bude zistiť, ktoré miesta by boli najlepšie.
Macron však tiež uviedol, že nie všetky z 33 delegácií na summite súhlasili s účasťou a že príspevok sa neobmedzí len na letecké, pozemné a námorné sily na Ukrajine, ale bude zahŕňať aj logistické a spravodajské kapacity.
Napríklad Poľsko a Grécko uviedli, že nemôžu poskytnúť svoje jednotky do týchto síl, pričom sa odvolávajú na hrozby, ktorým čelia zo strany Bieloruska, resp. Turecka.
Ďalšia kľúčová výhrada niektorých krajín, ako napríklad Talianska, sa týka účasti USA.
Väčšina krajín koalície sa zhoduje na tom, že je potrebná takzvaná „americká podpora“, pričom medzi pomoc, ktorú chcú od Washingtonu získať, patrí aj ochrana vzdušného priestoru a výmena spravodajských informácií.
Macron a jeho britský náprotivok, premiér Keir Starmer, sa stretli s americkým prezidentom Donaldom Trumpom a odvtedy sú s ním v pravidelnom kontakte, aby ho informovali o rokovaniach na európskej úrovni. Washington však zatiaľ odmietol pripojiť sa k takejto koalícii.
Spojené štáty sa tiež stiahli z kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny - známej aj ako Ramsteinská skupina -, ktorej predsedali za predchádzajúcej vlády Joea Bidena. Očakáva sa, že minister obrany Pete Hegseth sa v piatok nezúčastní na ďalšom zasadnutí skupiny, na ktorom by sa malo zúčastniť približne 50 krajín.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies