Spievajúci bratia Dvorskí sú slovenským rodinným striebrom

Päťdesiatu časť programového projektu Salón u Liszta v bratislavskej Univerzitnej knižnici nazval jeho autor publicista Stanislav Bachleda Rodinné striebro. Predvianočné podujatie bolo výnimočné účasťou štyroch bratov Dvorských, tiež potleskom v úvode po video zázname Petra Dvorského s piesňou Najkrajší kút a záverečným standing ovation v zaplnenej prednáškovej sále. 
"Bolo to prvýkrát, keď stretnutie s osobnosťami na Salóne u Liszta sa skončilo spontánnym potleskom v stoji," povedal pre TASR konferencier Bachleda. Podľa neho bola škoda, že chorý Jaroslav Dvorský nemohol prísť, pretože by to bola príležitosť na zápis do knihy rekordov a svetový unikát, keďže piati spievajúci bratia Dvorskí ešte nikde nestáli na jednom pódiu. Názov večera zdôvodnil, že rodinným striebrom Dvorských je hlas.
Iba najstarší z nich Vendelín sa profesionálne nevenuje spevu. "Ten ma lákal, ale okolnosti mi neumožnili venovať sa mu naplno. Mamka bola vážne chorá, a tak som sa musel starať o bratov, navyše sme stavali dom," zdôvodnil podnikateľ, ktorý hrával na husliach a neskôr na gitare. Hral v hudobnej skupine, no keď sa oženil, skončil s týmto koníčkom.
"Mám trému pred toľkými vzácnymi ľuďmi," začal najznámejší z bratov Peter odpovedať na otázku, ako sa dostal k hudbe a pokračoval: "Vendelín mal elektrickú gitaru, ja som zatúžil po španielskej. Spolu sme večer hrávali na schodoch pred domom, aby sme dali deťom z ulice vedieť, že Beatles môžu byť aj v našej dedine, Hornej Vsi," povedal s úsmevom riaditeľ Opery Slovenského národného divadla (SND). "Vystrihovali sme si znotované pesničky z časopisu Beseda," prezradil Vendelín zdroj vtedajších hitov populárnej hudby. 
"Bol som nainfikovaný muzicírovaním. Otec hral na husliach a aj mama mala rada hudbu, operu počúvala aj pri varení. Mali sme veľa gramoplatní," povedal Miroslav, ktorý je hosťujúcim sólistom najslávnejšej talianskej opernej scény La Scala. Priznal sa, že ako študent chodil na index na predstavenia do bratislavskej Opery SND a držal Petrovi prsty. "Vždy som bol v napätí ako na majstrovstvách sveta v hokeji, keď dáme víťazný gól," zaspomínal Miroslav a dodal, že súčasní študenti nemajú záujem chodiť do Opery, čo je veľká škoda pre ich umelecký rast a vzťah k umeniu.
S podobným prežívaním pri sledovaní Petra na javisku sa vyznal Pavol: "To sú obrovské emócie, keď stojím vedľa portálu a čakám ako to dopadne. Tisíckrát som mal spotené ruky. Ďakujem bratom, že som zažil krásne roky, či s nimi na javisku alebo za oponou." Zároveň Pavol pripomenul, že nemal priamu cestu k spevu. Pri skúškach na Konzervatóriu ho neprijali a pre mutáciu odporučili odklad. Preto išiel na strednú školu ekonomickú a po jej absolvovaní vyštudoval operný spev na Konzervatóriu. 
"Rodičia neboli nadšení, že bratia chceli po mne študovať spev. Mamička sa naplakala, že som ich zbláznil. Jarko tajne spieval," prezradil Peter. Vraj ani on nevedel, že je v Bratislavskom chlapčenskom zbore, iba keď sa v novinách dočítal, že na zahraničnom zájazde účinkoval sólista Jaroslav Dvorský. 
Ako je dobre mať brata speváka, sa presvedčil Peter, keď mu na predstavení po druhom dejstve "odišiel" hlas a rýchlo z domu povolali Miroslava. "Na vrátnici divadla ma čakal kostymér s nohavicami. Musel som sa rýchlo prezliecť a ísť na javisko. Po predstavení ma požiadal švajčiarsky Slovák o autogram na vstupenku. Vraj mu doma nebudú veriť, že za 45 korún videl Traviatu a ešte dvoch Dvorských," rozosmial prítomných Miroslav. Tí sa dozvedeli aj iné zaujímavosti z rodinného i umeleckého života Dvorských.
Zdroj: TASR