Podľa prieskumu portálu Sleep.com, až 40 % dospelých Američanov priznalo, že buď stále vlastní svoju detskú hračku, alebo s nejakým plyšovým zvieraťom aktívne spí.
Aj keď sa plyšové hračky často spájajú s detstvom, čoraz viac dospelých ľudí priznáva, že s nimi stále spáva. A odborníci tvrdia, že to vôbec nie je zlé – práve naopak.
Hoci si to možno neuvedomujeme, ľudská potreba bezpečia a pohodlia sa nemení s vekom – len sa menia formy, ako si ich zabezpečujeme. U detí je to cumlík, deka či plyšák. U dospelých to môže byť pohár vína, rutina pred spaním alebo práve... plyšová hračka.
Podľa psychológov pôsobia tieto objekty ako tzv. „prechodové objekty“, koncept zavedený britským psychoanalytikom Donaldom Winnicottom v 50. rokoch. Prechodový objekt pomáha jednotlivcovi vytvárať most medzi pocitom bezpečia pri matke a nezávislosťou vo svete. Plyšová hračka teda nie je len sentiment, ale symbol emocionálnej istoty.
Mozog nerozlišuje medzi reálnym a symbolickým bezpečím – ak niečo vnímame ako zdroj pokoja, aktivujú sa centrá pre pohodlie, uvoľnenie a pokojný spánok.
Prítomnosť mäkkého objektu môže fyzicky znížiť aktivitu sympatického nervového systému, teda časti nervovej sústavy zodpovednej za stresové reakcie (napr. zrýchlený tep, napäté svaly, plytké dýchanie). Mäkkosť, dotyk a pocit "objatia" totiž signalizujú telu, že je v bezpečí – podobne ako fyzická blízkosť iného človeka.
Mnohí ľudia, ktorí žijú sami alebo trpia úzkosťou, si prirodzene hľadajú náhradu za pocit objatia. Plyšové hračky poskytujú práve to – neinvazívnu, ale emocionálne nabitú prítomnosť.
V dnešnom svete je stres takmer neoddeliteľnou súčasťou života – od pracovného vyťaženia cez spoločenský tlak až po neustále digitálne rozptýlenie. Mnoho ľudí preto hľadá jednoduché, dostupné a nenáročné spôsoby, ako si psychicky uľaviť. Prekvapivo účinným nástrojom môže byť práve plyšová hračka.
Plyšáci totiž nevytvárajú len ilúziu bezpečia – reálne tlmia fyziologické prejavy stresu. Ako vysvetľuje CNN, mäkký dotyk a kontakt s niečím príjemným aktivujú tzv. parasympatický nervový systém, ktorý je zodpovedný za upokojenie organizmu po strese. Spomaľuje sa tepová frekvencia, dýchanie sa prehlbuje a uvoľňujú sa svaly.
Kontakt s plyšovým materiálom (či už ide o hračku alebo váženú deku) spúšťa uvoľňovanie oxytocínu – hormónu lásky a sociálnej väzby. Ten je známy tým, že tlmí hladinu kortizolu (stresového hormónu), čím znižuje celkovú hladinu napätia v tele.
Podľa prieskumu portálu Sleep.com, až 40 % dospelých Američanov priznalo, že buď stále vlastní svoju detskú hračku, alebo s nejakým plyšovým zvieraťom aktívne spí. Zaujímavosťou je, že u žien je táto miera ešte vyššia, a to najmä vo veku 20 – 40 rokov.
Niektorí si plyšáka ponechali zo sentimentálnych dôvodov – ako spomienku na detstvo alebo dar od niekoho výnimočného. Iní si ho zaobstarali v dospelosti cielene, ako spôsob sebaupokojenia, či dokonca po odporúčaní terapeuta.
V Spojenom kráľovstve prieskum hotela Travelodge zistil, že 35 % Britov si na služobné cesty nosí vlastnú plyšovú hračku – a to nielen z dôvodu spánku, ale aj ako prostriedok na zvládanie stresu z cestovania, odlúčenia alebo hotelového prostredia.
V Nemecku zasa podľa výskumu Statista uviedlo 1 z 5 respondentov, že má doma sentimentálny predmet, ktorého sa „nikdy nevzdá“ – najčastejšie ide práve o plyšáka.
Plyšové hračky už dávno nie sú len detskou zábavkou – v rukách terapeutov sa z nich často stáva funkčný nástroj emocionálnej podpory. Najmä v práci s klientmi, ktorí prežili traumu, trpia úzkosťou, PTSD alebo si nesú zranenia z detstva, môže byť plyšová hračka kľúčovým stabilizačným prvkom.
V psychoterapii existuje pojem "grounding object" – predmet, ktorý klientovi pomáha ukotviť sa v prítomnosti, najmä pri spúšťačoch traumy alebo silnej úzkosti. Plyšák tu hrá rolu tichej opory, ktorá prináša pocit bezpečia, známosti a jemnosti.
Keď klient cíti, že ho zachvacuje panika, môže siahnuť po plyšovej hračke, ktorá mu pripomína bezpečné miesto alebo láskavý dotyk. V niektorých prípadoch je to účinnejšie než dýchacie cvičenie.
Mnohé terapeutické prístupy – najmä Gestalt terapia, psychodynamická terapia alebo práca s vnútorným dieťaťom – využívajú symboliku detstva na prácu s hlboko uloženými emóciami. Plyšová hračka tu môže reprezentovať nevinnosť, potrebu ochrany alebo emocionálne zraniteľné Ja, ktoré bolo v detstve zanedbané alebo zranené.
„Keď klient drží v náručí plyšovú hračku, často sa mu ľahšie otvárajú dvere do minulosti. Vzniká priestor na nežnosť, súcit a uzdravenie toho, čo kedysi nemalo byť zranené,“ opisuje psychologička dr. Clarissa Pinkola Estés.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies