BRATISLAVA - V roku 2024 zažilo Slovensko štyri zemetrasenia s epicentrami na jeho území a stovky aktívnych zosuvov, ktoré ohrozili životy a majetok. Intenzívne monitorovanie geologických faktorov, vrátane stability tunela Branisko či oblastí zasiahnutých zosuvmi, zdôrazňuje význam ochrany prostredia pred klimatickými zmenami.
Slovensko vlani zažilo päť zemetrasení, z ktorých štyri mali epicentrá na jeho území. Tri otrasy sa sústredili pri vodnej nádrži Veľká Domaša a jedno zemetrasenie zasiahlo pohorie Považský Inovec.
Najviac hlásení o makroseizmických pozorovaniach pochádzalo z udalosti z 22. februára 2024, kedy zemetrasenie s magnitúdou 2,7 zaznamenalo až 109 pozorovaní z 27 obcí. Tieto údaje vyplývajú zo správy o monitorovaní geologických faktorov životného prostredia, ktorú vláda SR nedávno vzala na vedomie.
Okrem seizmickej aktivity upozorňuje správa aj na alarmujúci nárast zosuvov, ktorý odborníci pripisujú klimatickým zmenám.
Za posledné dve dekády sa aktivizovalo viac ako 700 zosuvov, z ktorých mnohé ohrozili životy obyvateľov a spôsobili vážne škody. V roku 2024 prebiehalo monitorovanie týchto svahových pohybov na 20 lokalitách, pričom sa sledovali zosúvania, plazenia a náznaky rútivých pohybov.
Špeciálna pozornosť bola venovaná stabilizačnému násypu v Handlovej, ktorý predstavuje kľúčový objekt na hodnotenie stability prostredia.
Správa tiež zdôrazňuje neotektonické pohyby v tuneli Branisko, kde pokračuje dlhodobý pravostranný šmykový posun. Tento proces je sprevádzaný rozširovaním trhlín, čo môže mať v budúcnosti významný dopad na stabilitu tunela.
Vlani boli aktivizované svahové deformácie na viacerých miestach, vrátane obcí ako Kozelník, Štiavnické Bane, Dolný Kubín či Vysoké Tatry. Intenzívne zrážky v septembri spôsobili mimoriadnu situáciu v Bratislavskom kraji, kde boli posudzované rizikové lokality ako Devín, Marianka, Stupava a ďalšie.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies