BRATISLAVA - Včasná intervencia je pre deti s poruchou sluchu podľa odborníkov kľúčová. "Tieto deti si veľmi ťažko prečítajú nejakú informáciu, ťažko komunikujú so svojím okolím, nerozumejú mu.
A keď sa jeho problém identifikuje včas, rodič vie, akých odborníkov má hľadať. Odborník ho naučí, ako zvládať bežné denné situácie a potom sa s ním dieťa dokáže rozprávať, spievať a komunikovať veľmi podobne ako zdravé," hovorí Ľubica Majtánová z občianskeho združenia (OZ) Nepočujúce dieťa, ktorá má syna s poruchou sluchu.
Investovať do včasnej intervencie sa oplatí aj štátu. Útvar ministerstva financií Hodnota za peniaze v spolupráci s ďalšími ministerstvami vytvoril hĺbkovú analýzu nákladov a výnosov spojených s včasnou intervenciou u detí s poruchami sluchu.
Spoluautorka analýzy Soňa Slobodníková hovorí: "Tridsaťpäť percent sluchovo postihnutých detí chodí do špeciálnych základných škôl pre sluchovo postihnutých, kde sa vzdelávajú pomerne oddelene od ostatnej populácie. Na stredné školy chodí 42 percent nepočujúcich a na vysoké školy pokračuje iba desať percent. Po ukončení školy majú obmedzené možnosti zamestnania." Zamestnanosť sluchovo postihnutých sa v SR neeviduje, ale podľa odhadov na základe medzinárodných dát a posúdenia odborníkov je to len 48 percent. Obmedzené možnosti pracovať majú aj rodičia sluchovo postihnutých detí.
Ukazuje sa však, že ak štát investuje do včasnej intervencie, investície sa mu začnú vracať veľmi skoro. "Pri včasnej intervencii môžu sluchovo postihnuté deti navštevovať také isté školy ako ostatní. V sociálnej oblasti sa môže znížiť závislosť sluchovo postihnutých na osobných asistentoch. Rodičia sluchovo postihnutých detí sa môžu pri včasnom podchytení problémov skôr vracať do práce a aj deti keď vyrastú, budú mať väčšiu šancu zamestnať sa. Náklady na včasnú intervenciu predstavujú pre štát maximálne 1 milión eur ročne a každé investované euro prinesie naspäť 3,15 eura," pokračovala Slobodníková. Podľa analytičky po ukončení vzdelávania už štát nemusí do sluchovo postihnutých investovať nič a prejavujú sa len prínosy vo zvýšení zamestnanosti na daniach a odvodoch.
Podľa medzinárodných štatistík sa až 90 percent sluchovo postihnutých detí rodí počujúcim rodičom. Poruchu sluchu treba podchytiť v prvých troch rokoch veku dieťaťa, lebo vtedy sa mozog najviac vyvíja, uviedla špeciálna pedagogička Silvia Hovorková. Ak dieťa včas nedostane správne nastavené načúvacie prístroje, nedokáže správne rozprávať a podľa zástupcov OZ Nepočujúce dieťa sa môže správať apaticky či agresívne.
Na základe rozhovorov s ľuďmi so sluchovým postihnutím a s odborníkmi z tejto oblasti vznikol v roku 2012 program Mobilný pedagóg. Ide v ňom o to, aby včasná intervencia prebiehala v domácom prostredí, v ktorom vie poradenský pracovník reálnejšie stanoviť ciele intervencie ako v ambulantnom prostredí.
Rodič si vyskúša nové stratégie priamo doma počas každodenných činností. Na intervencii sa môže podieľať aj širšia rodina, čo zlepšuje ich interakciu s dieťaťom. Podľa autorov projektu je aj pre dieťa domáca intervencia bonusom, pretože nie je unavené z cestovania a nemusí sa adaptovať na nové prostredie poradne.
OZ Nepočujúce dieťa rozbehlo aj kampaň Neverím vlastným ušiam, aby poukázalo na potrebu včasnej pomoci pre deti s poruchou sluchu a ich rodiny. V nej upozorňujú: "Diagnostiku poruchy sluchu je potrebné stihnúť do šiestich mesiacov veku vášho dieťaťa. Nepodceňujte svoje podozrenie."
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies