VYHĽADÁVANIE
Výlučky tohto chrobáka, ktoré dokážu uchovať mäso pred rozkladom, obsahujú silné antibakteriálne látky – niektoré z nich majú účinnosť porovnateľnú s modernými antibiotikami.
V boji proti rastúcej hrozbe antibiotickej rezistencie sa vedci obracajú k nečakanému spojencovi – americkému pochovávajúcemu chrobákovi (Nicrophorus americanus). Tento ohrozený druh, známy svojím jedinečným spôsobom života, by mohol poskytnúť kľúč k vývoju nových antibiotík.
Americký pochovávajúci chrobák (Nicrophorus americanus) patrí medzi saprofágne druhy – to znamená, že sa živí mŕtvou organickou hmotou, predovšetkým menšími uhynutými zvieratami, ako sú vtáky či hlodavce. Na rozdiel od bežných rozkladačov však tento chrobák vykazuje neuveriteľne organizované a hygienické správanie, ktoré pripomína „pohrebnícke“ rituály – odtiaľ pochádza aj jeho názov.
Keď samček a samička nájdu čerstvú mŕtvolku, spoločne ju odnesú na vhodné miesto a zahrabú ju do pôdy. Skôr než tak urobia, odstránia srsť alebo perie a vytvarujú z tela kompaktnú guľu – akýsi „biologický konzervovaný balíček“.
Počas tohto procesu mäso natierajú výlučkami z úst a análnych žliaz, ktoré majú mimoriadne silné antimikrobiálne účinky. Tieto sekréty obsahujú látky, ktoré zabraňujú množeniu baktérií spôsobujúcich rozklad, potláčajú rast plesní a chránia mäso pred inými mikroorganizmami.
Vďaka týmto biologickým mechanizmom zostáva mäso, ktoré by sa inak za pár hodín pokazilo, použiteľné ako potrava pre larvy až dva týždne pri izbovej teplote – čo je niečo, čo by bežný človek dosiahol iba v chladničke a s použitím chemických konzervantov.
Práve táto schopnosť efektívne konzervovať bielkovinový zdroj v teplom, mikrobiálne aktívnom prostredí robí z chrobáka inšpiratívny prírodný model pre výskum nových biologických antibiotík a konzervantov.
Zaujímavé je, že chrobák nepracuje úplne sám – spolupracuje so špecifickou komunitou prospešných baktérií, ktoré žijú na jeho tele aj vo výlučkoch. Tie vytvárajú na mäse mikrobiálny biofilm, ktorý bráni invázii patogénov a zároveň podporuje zdravý vývoj lariev.
Vedci sa domnievajú, že niektoré z týchto baktérií (napr. z rodu Serratia alebo Providencia) by mohli produkovať antibioticky aktívne látky. Ide o tzv. obranný mikrobiálny štít, ktorý by sa potenciálne dal využiť aj v humánnej medicíne.
Výskum amerického pochovávajúceho chrobáka nie je len zoologická zaujímavosť – môže mať konkrétne aplikácie v humánnej medicíne, a to najmä v oblasti boja proti antibiotickej rezistencii, ktorá je dnes jedným z najväčších globálnych zdravotných problémov.
Každoročne zomierajú stovky tisíc ľudí na infekcie, ktoré sa už nedajú liečiť bežnými antibiotikami. WHO upozorňuje, že bez nových účinných látok by sme sa mohli vrátiť do doby, kedy aj jednoduché zranenie alebo banálna operácia znamenali vážne riziko smrti. Súčasne sa farmaceutické firmy stretávajú s ťažkosťami pri vývoji nových antibiotík – sú drahé, vývoj trvá roky a návratnosť investície je neistá.
Tu prichádzajú na scénu netradičné biologické zdroje, medzi ktoré patrí aj pochovávajúci chrobák.
Aj keď by sa mohlo zdať, že hmyz ako pochovávajúci chrobák nemá v ekosystéme veľký význam, opak je pravdou. Tento druh zohráva dôležitú úlohu v kolobehu živín a likvidácii mršín, čím prispieva k čistote prostredia a biologickej rovnováhe. No zároveň predstavuje obrovský potenciál pre vedu a medicínu – a práve preto je jeho ochrana kľúčová.
Americký pochovávajúci chrobák bol ešte v prvej polovici 20. storočia bežný vo veľkej časti Spojených štátov. Dnes sa však jeho populácia vyskytuje len na niekoľkých izolovaných lokalitách (napr. Rhode Island, Oklahoma či Arkansas), a preto bol v roku 1989 zaradený na zoznam kriticky ohrozených druhov podľa zákona o ohrozených druhoch (Endangered Species Act).
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies