BRUSEL - Európska komisia (EK) v stredu 25. februára oficiálne predstaví plán európskej energetickej únie, ktorý má v exekutíve EÚ na starosti slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič a tiež dokument určujúci priority EÚ v oblasti klimatickej politiky.
Organizácia Greenpeace v pondelok (23. 2.) vyjadrila obavy, či ciele energetickej únie nebudú na úkor klimatických výziev, pred ktorými stojí Európa.
Greenpeace a ďalšie ekologické združenia sa nemusia ničoho obávať, uviedol v tejto súvislosti pre TASR podpredseda EK pre energetickú úniu Maroš Šefčovič. "Pristúpili sme ku konceptu energetickej únie založenom na piatich dimenziách, pričom tri z nich úzko súvisia s klimatickými cieľmi," zdôraznil Šefčovič o dokumente, ktorý oficiálne predstaví v stredu (25. 2.). Spresnil, že ide o dekarbonizáciu európskej ekonomiky, zvýšenie energetickej efektívnosti a podporu pre vedu a výskum orientovaný na uplatňovanie technológií prospešných pre boj s klimatickými zmenami.
Šefčovič pripomenul, že dobrou správou pre Greenpeace musí byť to, že klimatické ciele sa stávajú integrálnou súčasťou energetickej únie v duchu záverov summitu EÚ z októbra 2014, na ktorom sa premiéri a prezidenti členských krajín dohodli na cieľoch v oblasti klimatickej politiky.
"Ide tu naozaj o integrovaný prístup ako k energetike, tak aj ku klimatickým zmenám a takisto aj k iným oblastiam, kde energia zohráva dôležitú úlohu, ako je napríklad doprava," skonštatoval Šefčovič.
Greenpeace v správe pre médiá upozornila, že dokument, ktorý v stredu (25. 2.) predstaví eurokomisár pre klímu a energie Arias Caňete, odštartuje diskusiu o stratégii, ktorú chce EÚ presadzovať počas globálnej klimatickej konferencii v Paríži v novembri tohto roku, a preto by klimatické otázky mali byť aj ústrednou témou konceptu energetickej únie.
EÚ by chcela v Paríži navrhnúť medzinárodné záväzky na zníženie emisií uhlíka a finančné záväzky vyplývajúce z novej dohody o klíme. To si však vyžaduje jednotu členských krajín EÚ, pričom Greenpeace upozornila, že medzi členmi únie existujú rozpory napríklad v pokračovaní dotácií pre uhoľnú ekonomiku.
Podľa údajov Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) Európa musí investovať vyše 1,93 biliónov eur do roku 2050, aby nahradila starnúce elektrárne a zaistila výstavbu nových výrobných kapacít pri prechodu na ekonomiku šetrnú k životnému prostrediu. Greenpeace sa obáva, že koncept energetickej únie bude obsahovať rozpory, ktoré v konečnom dôsledku zvýšia náklady na investície, najmä pri snahách niektorých štátov udržať financovanie fosílnych palív, ako je uhlie v domácom energetickom systéme.
"Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker uviedol, že hlavným cieľom energetickej únie je vytvoriť z Európy lídra v boji proti klimatickým zmenám. To sa môže stať len v prípade, že komisia integruje ciele v oblasti klímy do všetkých politík a klimatické opatrenia sa stanú stredobodom energetickej únie," uviedla Greenpeace v správe pre médiá. Podľa tejto ekologickej organizácie cieľ EÚ znížiť emisie oxidu uhličitého o 80 až 95 percent do roku 2050 bude možný len s vylúčením uhlia a prechodom na efektívny energetický systém založený na obnoviteľných zdrojoch energie.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies