Európska vesmírna agentúra spustila historickú misiu Proba-3, ktorá po prvýkrát využije dvojicu satelitov na vytvorenie umelého zatmenia Slnka vo vesmíre. Táto prelomová technológia umožní vedcom skúmať korónu – málo preskúmanú a záhadnú vonkajšiu atmosféru Slnka, ktorá je paradoxne horúcejšia ako jeho povrch. Misia zároveň otestuje inovatívne technológie presného letu vo formácii, ktoré môžu zmeniť budúcnosť vesmírnych misií.
Keď sledujete zatmenie Slnka, pravdepodobne si predstavíte Mesiac, ktorý sa pohybuje medzi Slnkom a Zemou a dočasne blokuje slnečné svetlo. Tento jav sa nazýva syzygia (vyslovuje sa siz-uh-jee). Minulý týždeň však Európska vesmírna agentúra (ESA) vypustila dve vesmírne sondy, ktoré po prvýkrát v histórii vytvoria umelé zatmenie Slnka.
Cieľom je otestovať technológiu známu ako presný let vo formácii (PFF) a skúmať slnečnú korónu – vonkajšiu atmosféru Slnka. Táto misia nesie názov Proba-3 (Project for On-Board Autonomy). „Momentálne je to [koróna] oblasť Slnka, ktorá je málo preskúmaná, a vedci naozaj nerozumejú niektorým fenoménom, ktoré tam prebiehajú,“ uviedla Ester Bastida, systémová inžinierka Proba-3, v jednom z nedávnych videí ESA.
Medzi záhadami koróny je jej výrazne vyššia teplota oproti povrchu Slnka. Povrch dosahuje približne 5 500 stupňov Celzia, no koróna môže mať teplotu 1 až 3 milióny stupňov Celzia. Aj keď má Slnko obvod približne 4 373 000 kilometrov, erupcie v koróne môžu dosiahnuť Zem vzdialenú takmer 150 miliónov kilometrov.
Ako Proba-3 simuluje zatmenie?
Misia odštartovala 5. decembra z vesmírneho strediska Satish Dhawan v Indii, jedného z najvyťaženejších vesmírnych komplexov sveta. Dvojicu satelitov vyniesla na obežnú dráhu raketa PSLV-C59, vyrobená Indickou organizáciou pre výskum vesmíru (ISRO). Jeden zo satelitov, Coronagraph Spacecraft (CSC), naviguje druhý satelit Occulter (OSC), ktorý má disk s priemerom 140 cm. Tento disk vrhá presne kontrolovaný tieň na Coronagraph Spacecraft.
Podľa ESA oba satelity využívajú technológiu presného letu vo formácii, ktorá ich udržiava vo vzdialenosti presných 150 metrov od seba. Umiestnia sa do priamej línie so Slnkom, pričom jedna sonda blokuje jasný slnečný disk pre druhú.
Aby manéver zatmenia Slnka fungoval, vyžaduje si milimetrovú presnosť. Týmto spôsobom bude možné vytvárať umelé zatmenia až na šesť hodín, čo vedcom poskytne jedinečnú možnosť skúmať korónu.
Ciele misie
Hlavným cieľom je otestovať technológiu PFF, ktorá využíva GPS a medzisatelitné rádiové spojenia na presné udržiavanie vzdialenosti. Po oddelení satelitov môžu tieto zariadenia zostať vo formácii vo vzdialenosti 25 až 250 metrov. Ďalším cieľom je preskúmať slnečnú korónu pomocou špeciálneho zariadenia, koronografu. Ten blokuje svetlo z hviezdy alebo jasného objektu, čím umožňuje vidieť detaily, ktoré by inak neboli viditeľné.
Koronograf na Proba-3 nesie názov ASPICCS (Association of Spacecraft for Polarimetric and Imaging Investigation of the Corona of the Sun). Táto technológia napodobňuje pozorovacie podmienky úplného zatmenia Slnka a eliminuje rušivé vplyvy Zemskej atmosféry.
Úplné zatmenia Slnka sú zriedkavé a na ktoromkoľvek mieste na Zemi sa vyskytujú v priemere len raz za 375 rokov, pričom trvajú len niekoľko minút. Ak bude misia Proba-3 úspešná, vedci nebudú musieť čakať - korónu budú môcť skúmať počas šiestich hodín každého obežného cyklu.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies