Rusko a kryptomeny: Riešenie problémov s rubľovými transakciami?

Aký je postoj Ruska k digitálnym menám?

Od začiatku plnohodnotnej invázie na Ukrajinu Rusko prijalo viaceré opatrenia na podporu a reguláciu kryptomien. V novembri 2024 vstúpili do platnosti nové zákony, ktoré legalizujú ťažbu kryptomien a umožňujú ich použitie pri medzinárodných transakciách, hoci domáce platby v kryptomenách zostávajú nelegálne. Veľkí ťažiari kryptomien sú povinní registrovať sa na daňových úradov.

V roku 2024 Rusko uskutočnilo prvé medzinárodné transakcie v kryptomenách pod režimom utajenia. Guvernérka Centrálnej banky Ruska Elvira Nabiullina oznámila, že pilotný program bude trvať až tri roky.

Prečo Rusko vsádza na kryptomeny?

Jedným z hlavných cieľov je využitie nízkych cien energií na rozvoj kryptomenovej ťažby. Do roku 2023 sa Rusko stalo druhým najväčším ťažiarom kryptomien na svete a podľa spoločnosti Bitriver, najväčšieho ruského poskytovateľa bitcoinovej ťažby, môže čoskoro získať vedúce postavenie na globálnom trhu.

Ruská vláda podporuje viaceré kryptomenové iniciatívy v spolupráci so štátnymi podnikmi. Napríklad Gazprom Neft plánuje využívať odpadový plyn z ropnej ťažby na ťažbu kryptomien, podobne ako to robia niektoré krajiny, napríklad Omán.

Zlepšená regulácia má tiež pomôcť zvýšiť výber daní a riadiť spotrebu energie. Nové zákony umožňujú vláde obmedziť ťažbu v oblastiach, kde hrozí energetická kríza, čo sa už v niekoľkých ruských regiónoch stalo realitou.

Najzásadnejším dôvodom však je snaha Ruska využiť kryptomeny na medzinárodné platby mimo dosahu západných regulátorov. Minister financií Anton Siluanov pri zavádzaní legislatívnych zmien zdôraznil, že cieľom nie je iba rozpočet krajiny, ale predovšetkým možnosť legálne využívať kryptomeny na obchod s partnerskými krajinami.

Podľa agentúry Reuters Rusko začalo prijímať kryptomeny prostredníctvom sprostredkovateľov pri predaji ropy do Číny a Indie. Ruské ropné spoločnosti údajne využívajú bitcoin a stablecoin Tether (USDT) naviazaný na americký dolár. Stablecoiny ako USDT sa nedajú ťažiť, ale môžu byť získané výmenou za iné kryptomeny.

Zdroj: themoscowtimes.com

Môže Západ zamedziť využívaniu kryptomien Ruskom?

Západné vlády sprísnili kontrolu nad používaním kryptomien, najmä keďže krajiny ako Irán a Severná Kórea využívajú tento sektor na obchádzanie sankcií. USA nedávno uvalili sankcie na kryptoburzu Garantex pre údajné pranie špinavých peňazí, čo viedlo k zatknutiu ruského občana Alexeja Besciokova v Indii. Americké úrady skonfiškovali stablecoiny v hodnote 27 miliónov dolárov spojené s touto burzou.

Podľa analytika sankcií Georga Vološina existujú v kryptomenovom svete viaceré metódy na obchádzanie dohľadu, vrátane neznámych alebo neserióznych búrz, peer-to-peer obchodovania alebo nástrojov na anonymizáciu transakcií. Napriek týmto prekážkam sa západné vlády v spolupráci s odborníkmi v oblasti blockchainovej bezpečnosti stále zlepšujú v sledovaní a konfiškácii nelegálnych aktív.

Martin Chorzempa z Petersonovho inštitútu pre medzinárodnú ekonomiku upozorňuje, že blockchainové monitorovacie nástroje umožňujú regulátorom vystopovať transakcie na verejných registroch kryptomien, ako je bitcoin. Zásadným krokom je identifikácia peňaženky používanej Ruskom alebo jeho obchodnými partnermi, čím je možné odhaliť širšiu sieť transakcií. Napriek tomu môžu anonymizačné služby, známe ako "crypto mixers", komplikovať vymáhanie práva.

Zdroj: euronews.com

Sú ruskí partneri ochotní obchodovať v kryptomenách?

Dôležitou otázkou zostáva, či sú hlavní obchodní partneri Ruska ochotní využívať kryptomeny na medzinárodné platby. India a Čína môžu byť otvorené zvýšenému využívaniu kryptomien pri platbách za ruský export. Podľa agentúry Reuters čínske spoločnosti prevádzajú jüany na kryptomeny cez sprostredkovateľov, ktorí následne posielajú prostriedky do Ruska.

Presvedčiť zahraničné spoločnosti, aby využívali kryptomeny na pravidelné a rozsiahle transakcie, však nie je jednoduché. Mnohé obchodné krajiny Ruska, vrátane jeho spojenca Kirgizska a kľúčového obchodného partnera Číny, prísne regulujú používanie kryptomien. Čína dokonca úplne zakázala kryptoburzy aj ťažbu.

Podľa Chorzempu sa Čína obáva, že by kryptomeny umožnili občanom obchádzať devízové regulácie a uskutočňovať neviditeľné transakcie. Namiesto kryptomien preto využíva iné spôsoby, napríklad barterový obchod, na udržanie obchodu s Ruskom napriek sankciám.

Zatiaľ čo exportéri môžu ťažiť z alternatívnych platobných metód, sankcie spôsobujú problémy ruským importérom, ktorí musia využívať drahých sprostredkovateľov na platby do zahraničia. Neexistujú spoľahlivé údaje o tom, aký podiel ruského zahraničného obchodu prebieha v kryptomenách. Na základe dostupných informácií sa však zdá, že ide zatiaľ o marginálny, hoci rastúci fenomén.

Kryptomeny sa okrem ropného obchodu využívajú aj na nákup civilnej a vojenskej elektroniky pre Rusko. Napriek tomu väčšina tejto obchodnej výmeny stále prebieha tradičnými bankovými metódami.

Podľa Vološina veľké štátne podniky, ako napríklad ruská Rosneft, pri predaji ropy čínskej CNPC stále využívajú priame konverzie medzi rubľom, jüanom alebo rupiou cez centrálne banky, a nie kryptomeny ako platobné médium.