Poklady v mori verzus živobytie: Prečo indickí rybári protestujú proti ťažbe nerastov pri pobreží!

Indická vláda pod vedením premiéra Narendru Modiho oznámila investíciu 1,8 miliardy dolárov na prieskum a ťažbu kritických nerastov, vrátane piesku z morského dna. V novembri 2024 sa tak po prvýkrát za 75 rokov začala aukcia "offshore" ťažobných území, pričom tri z nich sa nachádzajú pri pobreží mesta Kollam v štáte Kerala.

Podľa vlády tieto oblasti ukrývajú viac ako 300 miliónov ton stavebného piesku, čo by postačilo na výstavbu 10 000 kilometrov ciest. No rybárske komunity bijú na poplach – obávajú sa, že ťažba naruší ekosystémy, zničí pobrežné útesy, spôsobí eróziu a vyženie ryby preč.

Protesty a odpor

Od vyhlásenia projektu sa v Kerale konajú takmer nepretržité protesty. Rybári varujú, že ich už aj tak krehké živobytie – oslabené klimatickými zmenami, meniacimi sa prúdmi a nízkymi výnosmi – by ťažba úplne zničila.

Dňa 4. marca schválil parlament štátu Kerala jednohlasne uznesenie proti federálnemu rozhodnutiu. O niekoľko dní neskôr vyšli rybári do ulíc hlavného mesta Naí Dillí so silnou podporou opozičných politikov.

„Príjmy sú už teraz veľmi nízke. Ak sa tento projekt uskutoční, úplne nás to položí,“ varuje Sebastian Stephen, 72-ročný rybár z Kollamu, ktorý kvôli mozgovej príhode musel prenajať svoju loď iným.

Zdroj: aljazeera.com

Ekologické riziká a ohrozenie biodiverzity

Podľa vedcov sa plánovaná ťažba uskutoční v oblastiach, ktoré rybári aktívne využívajú. „Všetky tieto územia spadajú do zón, kde tradiční rybári lovia,“ tvrdí profesor A. Biju Kumar z Univerzity v Kerale. Tieto zóny sú domovom kreviet, chobotníc, sépií a množstva rýb.

Obzvlášť zraniteľné sú podmorské útesy, ktoré chránia pobrežie pred eróziou a v minulosti ochránili Kollam pred ničivým vplyvom tsunami v roku 2004. Ťažba by mohla tieto útesy zničiť, čím by vystavila celý región nebezpečenstvu.

Kľúčová súčasť zeleného prechodu – ale za akú cenu?

Ťažba je súčasťou širšej stratégie Národnej misie pre kritické nerasty, ktorú vláda spustila s cieľom získať strategické suroviny ako lítium, kobalt či vzácne kovy – nevyhnutné pre zelenú energiu, batérie a technologický rozvoj.

Hoci stavebný piesok nepatrí medzi tzv. „kritické nerasty“, je kľúčový pre stavebný boom a urbanizáciu, ktorú India očakáva. Napriek tomu odborníci varujú pred urýchlenými rozhodnutiami. Ťažobný sektor je pomalý, byrokraticky náročný a jeho environmentálne následky sú často nezvratné.

Kritici tvrdia, že India by sa mala inšpirovať krajinami ako Francúzsko, Kanada, Nový Zéland či Spojené kráľovstvo, ktoré už vyzvali na moratórium ťažby na morskom dne. „Ťažbe morského piesku sa v budúcnosti možno nevyhneme,“ hovorí profesor Biju Kumar. „Ale musíme hľadať oblasti, kde bude dopad na životné prostredie a ľudí čo najmenší.“

Ak federálna vláda napriek protestom, vedeckým dôkazom a odporu štátu Kerala projekt presadí, bude to podľa rybárov „proti vôli celého štátu“.
„Nezastavíme sa. Nedovolíme to,“ odkazuje Charles George z Koordinačného výboru rybárov.