Podľa výskumov má rajský plyn rýchly a silný antidepresívny nástup. Stačí malá dávka, účinok trvá aj dva týždne

V posledných rokoch sa čoraz viac hovorí o netradičných prístupoch k liečbe duševných porúch. Jednou z najzaujímavejších noviniek je použitie rajského plynu – teda oxidu dusného (N₂O) – ako potenciálneho lieku na depresiu, najmä tú, ktorá nereaguje na bežné lieky. Môže nás rozosmiať nielen na pár minút, ale aj zachrániť duševné zdravie?

Plynom proti depresii?

Jedným z najväčších prekvapení v oblasti výskumu duševného zdravia v posledných rokoch je zistenie, že oxid dusný – bežne známy ako rajský plyn – môže mať rýchly a silný antidepresívny účinok.

Štúdia z roku 2021, ktorú viedli vedci z University of Chicago a Washington University School of Medicine, ukázala, že jednorazová inhalácia 25 % zmesi oxidu dusného (zmiešaného s kyslíkom) počas jednej hodiny výrazne zlepšila symptómy u pacientov s tzv. liečbou rezistentnou depresiou – teda takou, ktorá nereaguje na bežné antidepresíva.

Pozoruhodné bolo, že pozitívny účinok sa u niektorých pacientov objavil už v priebehu niekoľkých hodín a trval až dva týždne. Zatiaľ čo tradičné antidepresíva ako SSRI (selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu) zvyčajne potrebujú 2 až 6 týždňov na nástup účinku, oxid dusný pôsobí omnoho rýchlejšie.

V rámci štúdie boli pacienti rozdelení do skupín, kde niektorí dostali placebo, iní nízku dávku a ďalší vyššiu dávku rajského plynu. Zaujímavým zistením bolo, že nižšia dávka bola rovnako účinná ako vyššia, pričom spôsobovala menej vedľajších účinkov ako nevoľnosť, bolesti hlavy či mierna dezorientácia. 

Rajský plyn – môže mať rýchly a silný antidepresívny účinok.

Zdroj: Shutterstock

Ako to funguje?

Oxid dusný, známy aj ako rajský plyn, patrí medzi tzv. disociatívne anestetiká. V medicíne sa používa už viac ako 150 rokov – najmä pri zubných zákrokoch alebo ako doplnok pri celkovej anestézii. Jeho potenciál pri liečbe depresie však vedci objavili len nedávno a súvisí so spôsobom, akým pôsobí na mozog.

Hlavný mechanizmus účinku oxidu dusného pri depresii spočíva v jeho schopnosti dočasne blokovať NMDA receptory – špecifický typ glutamátových receptorov v mozgu. Glutamát je najrozšírenejší excitačný neurotransmiter, ktorý hrá dôležitú úlohu pri prenose nervových signálov, učení, pamäti a nálade. Nerovnováha v glutamátovom systéme bola opakovane spájaná s rôznymi formami depresie.

Pri tradičných antidepresívach sa zvyčajne zameriavame na neurotransmitery ako serotonín alebo noradrenalín. No tie majú pomalý nástup účinku. Naproti tomu oxid dusný, podobne ako ketamín, ovplyvňuje glutamátový systém, čo vedie k rýchlej úprave neurónových spojení a zlepšeniu nálady.

Ďalšou teóriou je, že oxid dusný pôsobí aj na tzv. default mode network (DMN) – mozgovú sieť, ktorá je aktívna najmä vtedy, keď človek premýšľa o sebe, analyzuje minulosť alebo sa obáva budúcnosti. Pri depresii je DMN často nadmerne aktívna, čo môže viesť k prehnanému premýšľaniu a negatívnym myšlienkam. Oxid dusný môže dočasne túto sieť „utíšiť“, čo pomáha pacientovi zažiť pocit psychickej úľavy a odstupu od negatívnych myšlienok.

Budúcnosť liečby depresie?

Ak sa ďalšími klinickými štúdiami potvrdí jeho bezpečnosť a účinnosť, mohol by sa oxid dusný zaradiť medzi revolučné prístupy v psychiatrii, podobne ako to vidíme v prípade ketamínu alebo psychedelík (napr. psilocybínu). Všetky tieto látky majú spoločné to, že menia vnímanie, myslenie a aktivitu v mozgu rýchlejšie než tradičné lieky – a zároveň otvárajú nový pohľad na biologické príčiny depresie.

Samozrejme, výzvou zostáva správne nastavenie dávkovania, dĺžky účinku a minimalizovanie potenciálnych rizík. Napriek tomu, že doterajšie štúdie ukazujú relatívne nízku mieru vedľajších účinkov, oxidu dusnému nemožno uprieť ani zneužiteľný potenciál – najmä pri rekreačnom užívaní mimo lekárskeho dohľadu.

Zároveň je potrebné vytvoriť jasné klinické protokoly, ktoré určia, pre koho je táto liečba vhodná, ako často sa môže aplikovať, a ako sa má kombinovať s inými terapeutickými prístupmi – napríklad psychoterapiou či tradičnými liekmi. Ďalšou otázkou je dostupnosť a financovanie takejto liečby, ak by sa mala zaviesť do praxe.