Lídri sa v Minsku dohodli na prímerí: Na východe Ukrajiny sa prestane bojovať od 15. februára

Porošenko: Savčenkovú čoskoro prepustia z ruskej väznice

Ukrajinský prezident Petro Porošenko dnes po celonočných rokovaniach oznámil, že ukrajinská armádna pilotka Nadija Savčenková bude čoskoro prepustená z ruského väzenia.

Skutočnosť, že prezident špecifikoval 33-ročnú Savčenkovú aj v dohode, ktorá má ukončiť boje v krvavom konflikte na východe Ukrajiny, zdôrazňuje, akou dôležitou postavou sa stala táto pilotka. Viac sa dočítate TU. 

Litovská prezidentka: Ukrajinská dohoda o prímerí je "čiastková" a "slabá"

Litovská prezidentka Dalia Grybauskaite kritizovala dnes dohodu o prímerí na Ukrajine ako "iba čiastkové riešenie". Označila ju za "slabú", pretože neobsahuje podmienky kontroly hraníc. "Kontrola hraníc nebola dohodnutá a nie je vyriešená. To znamená, že hranica je otvorená pre akýchkoľvek vstupujúcich vojakov," vyjadrila sa Grybauskaite v Bruseli pred summitom Európskej únie. Predseda Európskej rady Donald Tusk tiež varoval, že "musíme byť opatrní". Skutočnou skúškou bude podľa neho to, či bude prímerie rešpektované, píše tlačová agentúra DPA. Francúzsky prezident Francois Hollande však dohodu z Minska, ktorú pomáhal sprostredkovať, obhajoval ako "náznak" nádeje v čase, keď je konečný výsledok neistý. "Nadchádzajúce hodiny budú rozhodujúce," dodal

Šéfka európskej diplomacie neočakáva na summite diskusiu o sankciách proti Rusku

Vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Federica Mogheriniová neočakáva, že predmetom diskusie na dnešnom summite lídrov EÚ budú sankcie proti Rusku. Informovala o tom agentúra Reuters po tom, čo sa v Minsku podarilo uzavrieť dohodu o zastavení bojov na východe Ukrajiny. "Nemyslím si, že dnes budeme diskutovať o sankciách," povedala Mogheriniová. Rozhovory sa podľa nej sústredia na to, ako "aktivovať všetky možné prostriedky EÚ" za účelom zachovania prímeria, keď začne platiť. Francúzsky prezident Francois Hollande v Minsku potvrdil, že dohodu o zastavení bojov na východe Ukrajiny podpísali dnes aj predstavitelia oboch samozvaných proruských republík. 

Lukašenko: Delegácie normandskej štvorky vypili celé vedrá kávy

Účastníci schôdzky o urovnaní konfliktu na východe Ukrajiny, ktorá sa dnes skončila v Minsku, počas vyše 16 hodín rokovania vypili "celé vedrá kávy", vyhlásil dnes pred novinármi hostiteľ podujatia, bieloruský prezident Alexander Lukašenko.
     

Dodal, že hosťom ponúkli na jedenie pokrmy pripravené z vajec, syry, mliečne výrobky, "všetko ruskej a bieloruskej výroby a pôvodu".
      

Podľa agentúry BELTA si Lukašenko všimol, že experti z jednotlivých tímov si počas noci chodili pospať "na zmeny, aby mali čistú hlavu", lebo "tak to musí byť" pri uzatváraní závažných dohôd. Spresnil, že hlavní aktéri - nemecká kancelárka Angela Merkelová a prezidenti Francúzska, Ukrajiny a Ruska Francois Hollande, Petro Porošenko a Vladimir Putin - nespali vôbec. "Oni sú jednoducho skvelí, vydržali ten maratón," uviedol bieloruský prezident.  
      

Nespal ani samotný Lukašenko. "Ako by som mohol? Vari sa dá viesť vojna na svetovom bojisku bez nábojov? Mojou úlohou bolo dodávať strelivo, tak som ju aj plnil," vyhlásil Lukašenko s úsmevom v odpovedi na otázku, či plnil aj svoj nedávny sľub, keď sa pred novinármi zaviazal, že účastníkom mierových rokovaní o Ukrajine bude nosiť kávu, kým sa nedohodnú. BELTA dodala, že Hollande a Merkelová sa na záver schôdzky v Minsku Lukašenkovi poďakovali za vytvorenie podmienok pre rokovania.
      

Najdôležitejším výsledkom schôdzky je dohoda o prímerí, ktoré na východe Ukrajiny začne platiť o polnoci zo soboty na nedeľu. Dohoda počíta aj s odsunom ťažkých zbraní zo súčasných pozícií a vytvorení bezpečnostnej zóny v šírke 50-140 kilometrov, ako aj o opatreniach, ktoré budú smerovať k trvalému politickému urovnaniu situácie na Ukrajine, vrátane ústavnej reformy.

Ukrajinský prezident Petro Poroshenko, vpravo a bieloruský prezident Alexander Lukašenko

Merkelová: Putin tlačil na separatistov, aby súhlasili s prímerím

Nemecká kancelárka Angela Merkelová vo štvrtok povedala, že Vladimír Putin vyvíjal tlak na proruských separatistov vo východnej Ukrajine, aby súhlasili s prímerím od nedele, čo podľa nej poskytlo "záblesk nádeje" na ukončenie krviprelievania.

"Pred koncom rokovaní prezident Putin tlačil na separatistov, aby súhlasili s prímerím od soboty o 24:00," povedala Merkelová novinárom v Minsku po maratóne rokovaní s prezidentmi Francúzska, Ukrajiny a Ruska. Počas 16-hodinových rokovaní v hlavnom meste Bieloruska ukrajinský prezident Petro Porošenko "robil všetko na dosiahnutie dohody o ukončení krviprelievania," povedala Merkelová.

Merkelová s Hollandom opúšťajú Minsk

Účastníci rokovaní budú rešpektovať suverenitu Ukrajiny

Po maratóne rokovaní v Minsku, ktorý sa začal v stredu večer a skončil vo štvrtok predpoludním s cieľom dosiahnuť prímerie na Ukrajine, francúzsky prezident Francoise Hollande povedal, že on a nemecká kancelárka Angela Merkelová sa zaviazali pomáhať pri uskutočňovaní mierového procese na Ukrajine spolu s lídrami Ukrajiny a Ruska. Hollande zdôraznil, že dosiahnutá dohoda prišla ako "úľava pre Európu". Lídri sa podľa Hollanda tiež dohodli, že sa budú pravidelné stretávať, aby zabezpečili plnenie dohody.

Nemecký minister zahraničia Frank-Walter Steinmeier uviedol, že dohoda o ukrajinskej kríze nie je to, čo by si Nemecko želalo. "Boli by sme si želali oveľa viac, pre mnohých toto nebude dosť, no je to všetko, na čom sa prezidenti Ukrajiny a Ruska vedeli dohodnúť. Najdôležitejšie je, že sa dokázali dohodnúť na prímerí. Posilnili sme septembrové prímerie z Minska." Podľa Steinmeiera rokovania boli extrémne zložité, no verí, že obe strany rokovali v dobrej viere a neurobia v nastávajúci dňoch nič, čo by mierovú dohodu ohrozilo. 

Putin oznámil dohodu o prímerí na východe Ukrajiny

Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok oznámil dosiahnutie dohody o mieri na východe Ukrajiny. "Podarilo sa nám dohodnúť na hlavných bodoch," vyhlásil. Ako povedal, prímerie začne platiť v sobotu, 15. februára o polnoci. Dohoda zakotvuje, že Ukrajina má do konca tohto roku uskutočniť ústavnú reformu, ktorá bude zahŕňať aj budúci štatút Doneckej a Luhanskej oblasti. Dokument stanovuje demarkačnú líniu, ktorá bude oddeľovať ťažké zbrane povstaleckých a vládnych síl. Nemecká kancelárka Angela Merkelová a prezidenti Francúzska, Ukrajiny a Ruska François Hollande, Petro Porošenko a Vladimir Putin rokovali v Minsku o znení dohody asi 15 hodín. Povstaleckí lídri Igor Plotnickij a Aleksandr Zacharčenko podľa Putina podpísali s Porošenkom dve dohody - jednu o vyhlásení prímeria a druhú o jeho implementácii.

Dosiahnutie dohody už oznámil aj Porošenko. K Putinovým informáciám dodal, že okrem prímeria dokument stanovuje, že Ukrajina má do roku 2015 prevziať plnú kontrolu svojich hraníc s Ruskom. Hovorí tiež o stiahnutí a odzbrojení všetkých zahraničných vojakov a "nelegálnych skupín". 

Porošenko: Nové prímerie bude platiť od nedele

Nové prímerie na východe Ukrajiny začne platiť od tejto nedele, 15. februára. Novinárom v Minsku to po maratóne rokovaní povedal ukrajinský prezident Petro Porošenko. "Hlavné je, že zo soboty na nedeľu je vyhlásené bezpodmienečné prímerie," vyhlásil. Porošenko dodal, že okrem prímeria dokument stanovuje, že Ukrajina má do konca roku 2015 prevziať plnú kontrolu svojich hraníc s Ruskom a hovorí tiež o stiahnutí všetkých zahraničných vojakov. Obe strany sa v dohode zaviazali do 19 dní prepustiť všetkých zajatcov. Uzavretá dohoda zakotvuje, že Ukrajina má do konca tohto roku uskutočniť ústavnú reformu. Dokument stanovuje demarkačnú líniu, ktorá bude oddeľovať ťažké zbrane povstaleckých a vládnych síl, pričom obe strany by sa mali stiahnuť za túto líniu do dvoch dní od začiatku prímeria. Porošenko zdôraznil, že Ukrajina sa v dohode nezaviazala udeliť autonómiu Doneckej a Luhanskej oblasti a reforma ústavy podľa neho neznamená prechod k federalizácii krajiny. 

Súčasťou dohody jej aj prepustenie v Rusku väznenej ukrajinskej pilotky Nadeždy Savčenkovovej. V ruskom väzení ju zadržiavajú od minulého leta pre údajný podiel na zavraždení dvoch ruských novinárov na nepokojnom východe Ukrajiny. 

Nemecká kancelárka Angela Merkelová a prezidenti Francúzska, Ukrajiny a Ruska Francois Hollande, Petro Porošenko a Vladimir Putin rokovali v Minsku o znení dohody vyše 15 hodín. Všetci štyria lídri sa v spoločnej záverečnej deklarácii zaviazali, že budú rešpektovať suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny. Dohodu o mieri podpísali členovia takzvanej kontaktnej skupiny, ktorá zahŕňa predstaviteľov ukrajinskej vlády, proruských separatistov a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).

Proruskí separatisti žiadajú odsun ukrajinských vojakov z Debaľceve

Zástupcovia samozvaných proruských republík na východe Ukrajiny, ktorí zatiaľ odmietajú podpísať návrh dokumentu o urovnaní krízy v Donbase, trvajú na stiahnutí jednotiek ukrajinskej armády z mesta Debaľceve, uviedla agentúra Reuters s odvolaním sa na zdroje blízke rokovaniam. Debaľceve je mesto regionálneho významu v Doneckej oblasti, ale je jedným z najdôležitejších železničných uzlov na Ukrajine - zbiehajú sa tam totiž trate z Charkova, Mariupola, Rostova na Done, Taganrogu a Moskvy. Kvôli bojom v Donbase je teraz železničné spojenie medzi samozvanou Doneckou ľudovou republikou (DĽR) a zvyškom Ukrajiny prerušené.

Lídri separatistov odmietli podpísať v Minsku návrh dohody

Lídri samozvanej Luhanskej a Doneckej republiky Igor Plotnickij a Aleksandr Zacharčenko odmietli vo štvrtok podpísať návrh dohody, ktorý v Minsku pripravili nemecká kancelárka Angela Merkelová a prezidenti Francúzska, Ukrajiny a Ruska François Hollande, Petro Porošenko a Vladimir Putin. Lídri sa následne vrátili za rokovací stôl a už 14. hodinu pokračujú v rokovaniach o riešení krvavého konfliktu na východe Ukrajiny. Prezident Porošenko novinárom predtým povedal, že niektoré požiadavky Ruska sú neakceptovateľné, no vyjadril nádej, že sa podarí dosiahnuť kompromis. "Zatiaľ nemáme dobré správy," vyhlásil. Podľa agentúry Reuters najväčším problémom je ruský návrh polohy demarkačnej línie, ktorá oddeľuje vládne a povstalecké sily. Kyjev trvá na tom, aby sa táto línia určila na základe septembrovej dohody z Minsku, a nie podľa súčasných pozícií.

Podľa agentúry Reuters lídri v návrhu záverečného dokumentu navrhujú, aby prímerie na východe Ukrajiny začalo platiť od soboty, 14. februára. Okrem prímeria dokument stanovuje, že Ukrajina má do roku 2015 prevziať plnú kontrolu svojich hraníc s Ruskom. Hovorí tiež o stiahnutí a odzbrojení všetkých zahraničných vojakov a "nelegálnych skupín". Do konca tohto roku má tiež Ukrajina uskutočniť ústavnú reformu, ktorá bude zahŕňať aj decentralizáciu Doneckej a Luhanskej oblasti.

Prímerie na Ukrajine by malo začať platiť do 48 hodín

Nemecká kancelárka Angela Merkelová a prezidenti Francúzska, Ukrajiny a Ruska François Hollande, Petro Porošenko a Vladimir Putin podľa agentúry Reuters na rokovaniach v Minsku navrhujú, aby prímerie na východe Ukrajin začalo platiť od soboty, 14. februára. Z dokumentu, ktorý dostal korešpondent Reuters vyplýva, že lídri prijmú 13 bodový plán o implementácii mierového plánu, ktorý bol dohodnutý ešte v septembri. Okrem prímeria dokument stanovuje, že Ukrajina má do roku 2015 prevziať pnú kontrolu svojich hraníc s Ruskom. Hovorí tiež o stiahnutí a odzbrojení všetkých zahraničných vojakov a "nelegálnych skupín". Do konca tohto roku má tiež Ukrajina uskutočniť ústavnú reformu, ktorá bude zahŕňať aj decentralizáciu Doneckej a Luhanskej oblasti. Agentúra Reuters podotýka, že spomínaný dokument je pravdepodobne návrh budúcej dohody.

Lídri rokujú v Minsku už viac než 13 hodín. Podľa niektorých zdrojov sa už zhodli na 80 percentách tém, nie je však známe, v čom pretrvávajú najväčšie rozpory. Vo štvrtok ráno prišli na rokovania aj predstavitelia oboch separatistických oblastí. Prezident Porošenko novinárom vo štvrtok povedal, že niektoré požiadavky Ruska sú neakceptovateľné, no vyjadril nádej, že sa podarí dosiahnuť kompromis.

Účastníkom summitu prinášajú občerstvenie

Účastníci minských rokovaní sa dohodli zatiaľ na 80 percent

Očakáva sa, že dohoda bude zahŕňať stiahnutie ťažkých zbraní, vytvorenie demilitarizovanej zóny a budúceho štatútu Donbasu. Účastníci rokovaní sa podľa RIA Novosti dohodli na 80 percent. Predchádzajúcu dohodu z vlaňajšieho septembra podpísali taktiež v Minsku. Dokument požadoval stiahnutie ťažkých zbraní, vytvorenie samosprávy východoukrajinských oblastí a nárazníkovej zóny pozdĺž rusko-ukrajinských hraníc.
      

Dohodu však znepriatelené strany začali krátko nato porušovať a pokračovali v násilnostiach. Nový plán však ráta s omnoho širšou demilitarizovanou zónou, ktorá má byť vytvorená pozdĺž súčasnej frontovej línie.

Rusko opakovanie odmieta obvinenia, že posiela svoje zbrane a vojakov na juhovýchod Ukrajiny. Západní lídri však trvajú na tom, že Moskva stojí za podporou násilia a separatistických snáh o prevzatie kontroly nad Donbasom. Ukrajinská kríza si podľa OSN vyžiadala vyše 5000 mŕtvych a donútila 1,5 milióna ľudí opustiť svoje domovy.astníci minských rokovaní sa dohodli zatiaľ na 80 percent

Porošenko: Pozícia Ruska na rokovaniach bola neprijateľná

Rokovania o urovnaní konfliktu na východe Ukrajiny sa po 14 hodinách skončili, informovala agentúra Ukrinform.   
      

Ukrajinský prezident Petro Porošenko uviedol, že pozícia Ruska na rokovaniach a niektoré jeho požiadavky boli neprijateľné. Pred novinármi sa podľa agentúry TASS vyjadril, že zatiaľ nemá "žiadne dobré správy". Pripustil však, že "je ešte nádej".
      

Po tom, ako dnes ráno Porošenko opustil rokovaciu miestnosť, začalo sa trojstranné rokovanie dvojice západných politikov - nemeckej kancelárky Angely Merkelovej a francúzskeho prezidenta Francoisa Hollanda - s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
      

Podľa ruskej televízie Dožď sa očakáva spoločná tlačová konferencia Merkelovej a Hollanda. Agentúra DPA medzičasom informovala, že na rokovaniach bola údajne dosiahnutá dohoda o zastavení paľby. Podľa agentúry TASS by prímerie malo začať platiť 14. februára, mal by sa začať odsun vojsk a mali by s vytvoriť tzv. bezpečné zóny.