VYHĽADÁVANIE
V prípade, ktorý vyvolal medzinárodnú pozornosť a otriasol základmi imigračnej politiky prezidenta Donalda Trumpa, Najvyšší súd USA rozhodol o návrate nespravodlivo deportovaného Salvádorčana Kilmara Abrega Garciu. Jeho právnik Simon Sandoval-Moshenberg označil rozsudok za víťazstvo právneho štátu a dôkaz, že „spravodlivosť napokon zvíťazila“.
Nešťastný omyl s vážnymi dôsledkami
Kilmar Abrego Garcia, 29-ročný muž žijúci v americkom štáte Maryland, bol súčasťou skupiny viac ako 200 ľudí, ktorí boli minulý mesiac deportovaní do salvádorského väzenia. Väčšina z nich bola podozrivá z členstva v venezuelskom gangu Tren de Aragua, ktorý administratíva Donalda Trumpa vyhlásila za „zahraničnú teroristickú organizáciu“.
Garcia však medzi nimi nemal byť. Ministerstvo spravodlivosti neskôr priznalo, že došlo k „administratívnej chybe“ – Garcia, ktorý je ženatý s občiankou USA a žil v krajine s chráneným štatútom od roku 2019, nemal byť deportovaný.
Rozsudok Najvyššieho súdu
Vo štvrtok vydal Najvyšší súd príkaz, ktorým nariadil vláde USA „uľahčiť“ jeho prepustenie z väznice CECOT v Salvádore a zabezpečiť, aby sa s jeho prípadom zaobchádzalo tak, ako keby nikdy nebol nesprávne deportovaný.
Rozhodnutie prichádza po tom, čo súdy nižšieho stupňa už nariadili návrat Garciu do USA – s termínom do polnoci v pondelok. Administratíva požiadala o núdzové rozhodnutie, na čo Najvyšší súd zareagoval krátko pred vypršaním termínu. Hoci pozastavil túto lehotu, zvyšok príkazu súdu nižšieho stupňa ostal v platnosti.
Obvinenia bez dôkazov
Americká vláda sa v obrane snažila tvrdiť, že Garcia je členom salvádorského gangu MS-13, no podľa nižších súdov na to neexistoval dostatočný dôkaz. Vláda navyše argumentovala, že po jeho deportácii už nemá právomoc nad jeho prípadom, čo Najvyšší súd označil za „neobhájiteľné“.
Kritika z ľudskoprávneho hľadiska
Organizácia Human Rights Watch v piatok vyzvala americkú vládu, aby zverejnila informácie o všetkých osobách deportovaných do väznice CECOT a umožnila im kontakt s vonkajším svetom. Organizácia tiež ostro kritizovala „kruté“ zaobchádzanie s deportovanými osobami.
Súboj medzi mocami
Liberálne sudkyne Sonia Sotomayor, Elena Kagan a Ketanji Brown Jackson sa vyjadrili, že „neexistoval právny základ“ pre deportáciu. Najvyšší súd však zároveň pripomenul, že nižšie súdy musia vo svojich príkazoch rešpektovať výsady výkonnej moci v oblasti zahraničných záležitostí.
Dvojitý meter na migrantov?
V samostatnom rozhodnutí Najvyšší súd nedávno povolil pokračovanie Trumpovej politiky deportácie venezuelských migrantov na základe zákona z 18. storočia, ktorý sa pôvodne vzťahoval na vojnové situácie.
Prípad Kilmara Abrega Garciu však vyčnieva ako výnimočný príklad boja jednotlivca proti systému a zároveň vyvoláva otázky o tom, ako sú v praxi uplatňované zásady spravodlivosti, ľudských práv a právneho štátu v rámci imigračných politík veľmocí.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies