Na najslávnejšiu minulosť upozorňuje konferencia o korunováciách

Upozorniť na najslávnejšiu minulosť hlavného mesta SR je zámerom dnešnej vedeckej konferencie pod názvom Korunovácie v Bratislave 1563-1830. Koná sa v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca pod záštitou primátora Milana Ftáčnika a v rámci 270. výročia korunovácie Márie Terézie za kráľovnú.
      "Ťažiskom prednášok je výtvarná stránka korunovácií, pretože z oslovených historikov, kunsthistorikov a literárnych historikov sa nám prihlásilo najviac odborníkov z oblasti výtvarného umenia," zdôvodnil pre TASR Maroš Mačuha z organizátorského Bratislavského okrášľovacieho spolku.
      Preto na konferencii je videoprojekcia rôznych grafík a ďalších výtvarných diel od rôznych autorov. Sú aj vystavené repliky uhorských kráľovských insígnií zo spoločnosti Korunovačná Bratislava. Účastníci môžu tiež detailne spoznať uhorský kroj zo 17. storočia, v ktorom sú oblečení dvaja figuranti.
      Vo svojej prednáške sa Martin Čičo zo Slovenskej národnej galérie (SNG) venoval najmä zachovanej jedinej grafike z prvej korunovácie kráľa Maximiliána v roku 1563. Napriek signovaniu tejto drevorezby iniciáliami HM nie je stopercentne isté, kto je jej autorom. Na rozdiel od zobrazení neskorších korunovácií, ktoré už boli robené technikou rytiny a leptu i zobrazovali na viacerých listoch jednotlivé časti celkového diania, prvá grafika ako jediná obsahuje aj tieto detaily.  
      "Toto zobrazenie je najvýznamnejšie, najpodrobnejšie, zároveň patrí k najkrajším vedutám mesta," povedal pre TASR Čičo.  
      V celodennom programe sú prednášky o korunovácii Márie Terézie, oslavných tlačiach v 18. a 19. storočí, výtvarnej stránke korunovácie Karolíny Augusty a Ferdinanda V., podobizniach korunovaných panovníkov od Maximiliána II. po Leopolda II. a ďalšie. Prednášajú ich odborníci zo Slovenskej akadémie vied, Univerzity Komenského, SNG, Galérie mesta Bratislavy, Slovenského národného archivu, Slovenskej národnej knižnice, Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave a z Trnavskej univerzity.
      Po záverečnej diskusii absolvujú prehliadku verejnosti neprístupných priestorov Kláštora uršulínok.

Zdroj: TASR