Môžete im to vysvetľovať, koľko chcete, aj tak to nikdy nepochopia! Tieto skupiny ľudí budú medzi sebou vždy viesť tichý boj

Niekedy to tak býva, že akokoľvek sa pokúšame vzájomne si dopriať pochopenie, zlyhávame a namiesto porozumenia máme kyslý úsmev a zopár nelichotivých myšlienok. Áno, navonok pôsobíme, že vieme, že sme si vedomí toho, ako to chodí, že ani jeden, či mladý alebo starý, nemá na ružiach ustlané, ale v skutočnosti si želáme potichu len jedno jediné.

Chceme, aby si ten druhý vyskúšal kráčať v našich topánkach, lebo keby aspoň jeden jediný deň pocítil, aké je to byť v našej koži, potom by sa toľko nesťažoval. Nuž vymeniť si úlohy, ako to niekedy vidíme vo filmoch či čítame v knihách sa nedá, tak si aspoň pripomeňme, ktoréže typy ľudí sa nikdy nepochopia.

Matky a nematky

Keď sa raz žena stane matkou, celkom sa všetko zmení, od jej návykov, až po túžby, lebo kým predtým by si priala všeličo, teraz by uvítala aspoň okamih pokoja. Len chvíľu, ktorú by mohla venovať sama sebe. Vo svojich povinnostiach, ktorých je neúrekom, však nezabúda ani na priateľky a nie každá je už vydatá, alebo ak aj je, nie každá má dieťa.

A tak sa to začína, rozhovory, ktoré nikam nevedú a povzdychy bez konca.

„Keby si vedela, aké to je niekedy ťažké. Som taká unavená,“ vraví tá, čo sa už smie nazývať matkou.

„A myslíš, že ja nie? Tiež musím chodiť do práce, platiť účty, tiež mám toho veľa a nemôžem si dovoliť vylihovať do jedenástej,“ odpovedá tá, čo je slobodná a chodí do práce.

Je to totiž tak, že kým slobodná neporozumie, že mať zodpovednosť za iného, navyše bezbranného človeka, je skutočne niečo neobyčajné a neprenosné, matka zasa zabudla, že ten, čo pracuje, tiež vstáva, musí sa uživiť, jeho život nepripomína nikdy sa nekončiaci večierok a únavy máva za niekoľko hrncov.

Mladí a starí

Ďalšou, pomerne rozšírenou kategóriou, sú mladí a tí skôr narodení. Starší sa pokúšajú mladším vysvetliť, že by mali pamätať na nosenie čiapok v zime a šálov, že by nemali zabúdať na úctu a že kedysi bolo všetko iné, mladí zasa silou-mocou objasňujú, že žijú tu a teraz, že im niekedy nezáleží na tom, čo bude o dvadsať alebo o desať rokov a že nech kedysi bolo čokoľvek, obdobie je neporovnateľné od toho minulého.

Deti a rodičia

„Moja mama asi zabudla, aké je to byť dieťaťom,“ sťažuje sa nejeden tínedžer a vo svojej podstate má pravdu. Rodič často nespomína na to, aké bolo búriť sa proti každému, aké bolo chcieť ponocovať a mať na to aj silu a aké bolo obdivovať toľko vecí a žobroniť, nech je dovolené aspoň niečo. Ale keď si to tak vezmeme, občas aj tie rozdiely robia svet krajším, či nie?