Šibačka, kraslice, polievačka... to pozná každý. Ale vedel si, že sa kedysi na Veľkú noc hádzali uhlíky do studne, pálili ohne proti démonom a umývalo sa s bylinkami a zaklínadlami? Slovenská Veľká noc bola kedysi oveľa magickejšia a záhadnejšia, ako si dnes vieme predstaviť.
1. Veľkonočné bylinky a voda, ktorá liečila
Na Zelený štvrtok a Bielu sobotu si ľudia brali vodu z potoka alebo studne pred východom slnka. Umývali si ňou tvár a telo – nie preto, aby „neboli špinaví“, ale aby boli chránení pred chorobami, urieknutím a démonmi. Do vody často vkladali bylinky ako pamajorán, medovka či žihľava, ktoré podľa tradície pohlcovali zlé sily.
Niektoré ženy pri tom potichu odriekali zaklínadlá, ktoré im vraj zanechali ešte staré mamy – na krásu, zdravie, plodnosť a proti zlým ľuďom.
2. Pálenie veľkonočných ohňov
Na niektorých miestach Slovenska (hlavne na východe a v Gemeri) sa na Veľkonočný pondelok pálili ohne. Ich význam nebol len symbolický – mali odohnať zlo, duchov, zlých susedov a ochrániť domy pred nešťastím.
Niekedy sa do ohňa hádzali zvyšky jedla zo Zeleného štvrtka alebo Popolcovej stredy, niekde dokonca staré košele, ktoré „nasali hriechy minulého roka“.
3. Očistné košíky s tajomstvom
Kým dnes nosíme do kostola košíky s údeninami a vajíčkami, v minulosti ženy do nich vkladali aj symbolické predmety, ako kúsok cesnaku, soľ, uhlík z pece či kameň z priedomia. Každý mal svoj zmysel:
cesnak – proti urieknutiu,
soľ – na ochranu úrody,
uhol – proti búrkam,
kameň – aby bola rodina pevná ako skala.
4. Sviečky pred domom a ticho v noci
Na Bielu sobotu sa podľa niektorých zvykov neodporúčalo rozprávať po zotmení – aby „nevyplašili“ duše, ktoré sa vracali domov. Na západnom Slovensku si niektoré rodiny zapaľovali sviečku pri dverách ako symbol otvorenosti, úcty k predkom a svetla v tme.
5. Vajcia sa zakopávali do zeme
Veríš tomu? Na niektorých miestach ľudia po požehnaní vajíčok zakopali jedno vajce na kraj pozemku – aby chránilo úrodu pred krupobitím, suchom či chorobami. Inokedy ho zakopali pod práh domu, ako ochranu pred zlými duchmi.
6. Strach z duchov a „tichý piatok“
Veľký piatok bol považovaný za najsilnejší deň na magické rituály. Ľudia sa obávali, že sa po dedine pohybujú „nečisté sily“ – preto sa v noci nezapaľovalo svetlo a nik nesmel ísť do hory, k studni ani za dedinu. Niektoré gazdine vraj dokonca sypali popol okolo maštale, aby ochránili dobytok pred „zrakom zlého človeka“.
7. Zvonky a hluk, čo zaháňal démonov
Počas Veľkej noci sa kedysi na viacerých miestach neozývali kostolné zvony. Ich úlohu prebrali ruchadlá, rapkáče, píšťalky a hlučné sprievody – verilo sa, že zvuk odpudzuje zlé sily a vyháňa z dediny nečistotu.
Veľká noc na Slovensku bola kedysi plná rituálov, ktoré kombinovali kresťanské symboly s pohanskými tradíciami. Voda, oheň, zem, slovo – všetko malo svoj význam. Dnes si na väčšinu z týchto zvykov už len spomíname, no nesú v sebe kúzlo, ktoré by sme možno nemali úplne zabudnúť.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies