BRATISLAVA - Ako zmierňovať dosahy zmeny klímy či aké kroky by mali podniknúť slovenské mestá a obce pre ich zmiernenie. To sú niektoré z otázok, na ktoré ponúknu odpovede účastníci stredajšej konferencie pod názvom "Sídliská ako živé miesta odolné voči zmene klímy".
Hovorca mestskej časti (MČ) Bratislava-Karlova Ves Branislav Heldes uviedol, že na Slovensku žije na sídliskách takmer tretina obyvateľov, pričom všetky sa vyznačujú vysokou mierou zastavanosti, hustotou obyvateľov, ako aj nedostatkom zelených plôch. "Požiadavka na zabezpečenie spotreby energie v budovách predstavuje okolo 40 percent z celkovej spotreby energie. V prípade panelových budov je toto percento neporovnateľne vyššie," skonštatoval hovorca MČ, podľa ktorého sú to hlavné dôvody, prečo sú sídliskové štvrte v rámci štruktúry miest mimoriadne zraniteľné na negatívne dosahy zmeny klímy.
Aj tohtoročné leto v Bratislave bolo poznačené dvoma vlnami horúčav, pričom prvá bola počtom 21 extrémne horúcich dní za sebou rekordná, pripomenul Heldes. "Takáto situácia nenastala od začiatku meraní v roku 1871,” upozornil s tým, že prednedávnom Bratislavu zasiahli aj zrážky, ktoré zaplavili viacero lokalít, odstavili dopravu a spôsobili ďalšie obmedzenia. "Dôsledky zmeny klímy sa budú prejavovať stále výraznejšie," skonštatoval hovorca MČ, ktorá odštartovala v júni 2018 s partnermi päťročný projekt Deliver venovaný klimatickej odolnosti sídlisk.
Projekt pod názvom Sídliská ako živé miesta odolné voči zmene klímy je financovaný z finančného nástroja pre životné prostredie LIFE Európskej komisie.
Na konferencii sa zúčastní stovka účastníkov vrátane zástupcov odboru politiky zmeny klímy Ministerstva životného prostredia SR, sekcie bytovej politiky a mestského rozvoja Ministerstva dopravy a výstavby SR a ďalších odborníkov zo Slovenska a zahraničia.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies