TRNAVA - Uplynulý týždeň patril v Mestskej športovej hale Slávia v Malom Ríme zápaseniu. Konali sa tam majstrovstvá sveta v kategórii juniorov do 20 rokov.
Medzinárodná porota sledovala súčasne tri zápasy prebiehajúce na troch žinienkach. Súťažilo sa v grécko-rímskom štýle, voľnom štýle a skupine žien Stovky mladých mužov a žien mali možnosť ukázať, čo sa v nich ukrýva.
Najvyššiu priečku obsadil tím z Ruska s celkovým súčtom bodov 157, druhá sa umiestnila skupina z USA so 109 bodmi a tretí Irán s 88 bodmi.
Zoznam výhercov, ako i videá zo zápasov šampionátu si môžete pozrieť tu:
https://unitedworldwrestling.org/event/world-championships-31
Podujatie navštívilo mnoho divákov z rôznych krajín. Skvelým doplnkom k programu bol aj stánok so zápasníckym oblečením na poschodí športovej haly a galéria obrazov so zápasníckymi motívmi. Turnaja sa síce zúčastnilo aj trinásť Slovákov a štyri Slovenky, lenže žiaden sa nedostal na stupienok víťazov. Jedným zo súťažiacich bol aj Martin Horínek, sedemnásťročný študent športového gymnázia v Bratislave, ktorý občas chodieva pomáhať trénovať v zápasení začiatočníkov do trnavského klubu Spartakus fight gym. Prinášam vám krátky rozhovor s ním ohľadom tohto športu:
Ako si sa ty dostal k zápaseniu?
Zápaseniu sa venujem už sedem rokov. Predtým som asi dva roky boxoval, hrával futbal. Skúšal som viaceré športy. Môj krstný otec bol majster Európy, zúčastnil sa olympiády. Umiestnil sa tretí na majstrovstvách sveta. On ma k tejto aktivite vlastne nútil.
Predpokladám, že teraz si mu za to asi vďačný.
Jasné, že som.
Ako dlho sa profesionálne venuješ zápaseniu?
V slovenskej reprezentácii zápasím tri roky.
Predtým si skúšal box, čo je úplne iný štýl bojového umenia. Ako by si to z tvojho pohľadu porovnal?
Z môjho pohľadu, ale aj celkovo platí, že zápasenie patrí medzi najťažšie športy na svete. Narába sa s plnou hmotnosťou protivníka pri dvíhaní. Preto je to extrémne náročné na silu. Pri iných bojových športoch má súťažiaci v klietke vždy možnosť oddychovať, keď vylezie na súpera, alebo ho pritlačí o stenu. Lenže, keď je súťažiaci v zápasení pasívny, ihneď dávajú súperovi body. Neustále sa musí bojovať. V tomto je zápasenie veľmi náročný šport.
Navyše má dlhú tradíciu, ktorej korene siahajú až do starovekého Grécka a Ríma.
Áno, vtedy sa zápasilo v grécko-rímskom štýle.
Čím sa vyznačoval ten?
Pri grécko-rímskom sa zápasí od pol pása hore. Na nohy sa nemôže útočiť. Pri voľnom sa môže útočiť aj na nohy. V ženskej kategórii zápasia ženy rovnako ako muži vo voľnom štýle. Najskôr sa bojovalo iba v grécko-rímskom štýle, neskôr pribudla ženská kategória a voľný štýl. Na majstrovstvách sa tiež bojuje v týchto troch kategóriách.
Mne pripadá paradoxné to, že oveľa viac ľudí sa zaujíma o MMA. Vzniklo len v dvadsiatom storočí. Vtedy bolo najrýchlejšie sa rozvíjajúcim športom na svete. Naproti tomu zápasenie je oveľa staršie.
Väčšina ľudí sleduje skôr futbal, hokej, to sú hlavné športy. Mnohé ostatné športy sú málo podporované. Keby nás viac dotovali, mohli by sme viac chodiť na sústredenia a tým sa zlepšovať. Celý rok sme trénovali doma, iba dva týždne sme boli v Rusku, ale to nám nepomôže zlepšiť sa na celý rok. Zápaseniu sa venuje oveľa menej ľudí ako futbalu.
A čo teba najviac láka na tomto športe?
Baví ma bojovať. Priťahuje ma ten adrenalín.
S tým súhlasím aj ja. Zápasenie, ako aj iné bojové športy sú plné adrenalínu, vďaka čomu sú vhodným prostriedkom na vybitie prebytočnej energie, ako aj zdrojom fyzickej i duševnej sily.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies