Skupina umelcov sa rozhodla upozorniť na problém znečisteného ovzdušia veľmi netradične.
Napriek tomu, že sa o znečistenom ovzduší v posledných rokoch veľa hovorí, je to problém, ktorý už ľudia vnímajú ako fakt. Všetci tí, v meste bývajúci, si to uvedomujú, no jednoducho s tým musia žiť. Ale je to naozaj tak, že o tom, čo dýchame nedokážeme rozhodovať?
Túto otázku nastolila skupina umelcov združených v rámci Centra genomnej gastronómie (CGG). Celá myšlienka vznikla vďaka replike v starej kuchárskej knihe, kde sa uvádzalo, že vaječnými bielkami je možné „zozbierať“ vzduch a vytvoriť z neho sladké pusinky a najrôznejšie peny do zákuskov. Zack Denfield, jeden z členov CGG, bol práve v indickom meste Bangalor, kde hodnoty smogu pravidelne vysoko presahujú povolené normy. Vtedy mu napadlo, že sa postaví na ulicu a vyšľahá si sneh na túto „dobrotu“.
Zack o svojom projekte hovorí ako o inej forme podania informácie, ktorá sa omieľa už roky a ľudia si na ňu už doslova zvykli. To, že smog je realitou sa stalo už klišé, no pre jednotlivca to stále môže byť len akýsi abstraktný pojem. Ak sa však premení v niečo, čo je hmatateľné, čo môže ochutnať, bude na celý problém nahliadať z iného uhla.
S medzinárodnou pomocou sa umelcom podarilo pripraviť pusinky s príchuťou smogu rôznych svetových veľkomiest a následne usporiadali „ochutnávku“. Rozdiely v aróme boli evidentné. Los Angeles vraj chutí ako bielidlo, Peking ako síra a Londýn cítiť po prachu a špine.
Podujatie si získalo veľkú pozornosť po celom svete. „Ľudia vedia o tom, že sa môžu rozhodnúť, či budú niečo jesť. Teraz možno budú chcieť rozhodovať aj o tom, čo budú dýchať,“ vyjadril sa Zack.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies