Európsky súd sa zaoberal aj únosom dievčatka na Slovensko

Vyplýva to zo Správy o činnosti zástupcu Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva za rok 2014, ktorá je uverejnená na portáli právnych predpisov. Správa je aktuálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Zo správy tiež vyplýva, že minulý rok sťažovateľom vyplatili spolu 178 396,20 eur, z čoho bolo 71 000 eur vyplatených v rámci uzavretých zmierov.

Zástupkyňa SR pred ESĽP Marica Pirošíková v roku 2014 predložila 73 oficiálnych stanovísk k prijateľnosti a podstate sťažností, dodatočných stanovísk a vyjadrení k nárokom sťažovateľov na spravodlivé zadosťučinenie. Jej kancelária zaevidovala 111 otvorených prípadov a 49 skončených prípadov. Podľa správy v minulom roku vyhlásili 14 rozsudkov, z toho 13 v prospech sťažovateľa a jeden v prospech vlády. Takisto uznali 14 čiastkových námietok v prospech sťažovateľa a 12 v prospech vlády. V 47 prípadoch Výbor ministrov Rady Európy dohliada nad výkonom právoplatného rozsudku vo vzťahu k Slovenskej republike a v 64 prípadoch skúma prijateľnosť a podstatu sťažnosti. V minulom roku sa najviac sťažností aj uzavretých zmierov najčastejšie týkalo porušenia práva na prerokovanie veci v primeranej lehote. Podľa správy klesol počet sťažností pridelených na skúmanie zo 464 v roku 2013 na 329, klesol tiež počet sťažností, ktoré Európsky súd oznámil vláde z 56 v roku 2013 na vlaňajších 28. 

V prípade únosu dievčatka, ktoré sa narodilo slovenskej matke a španielskemu otcovi, sa podľa správy na ESĽP sťažoval otec, ktorý sa odvolával na Dohovor o ochrane občianskoprávnych aspektov medzinárodných únosov detí. Vo februári 2011 slovenské súdy vyhoveli žalobe otca a nariadili návrat dievčatka do Španielska. Ústavný súd však v decembri 2011 konštatoval porušenie práv dieťaťa, keďže dievčatko na súde nevypočuli. Po tom, čo Najvyšší súd SR nariadil opätovný súdny proces, okresný ani krajský súd nenariadili vrátenie dievčatka do Španielska. Otec na ESĽP namietal, že nálezom ÚS došlo k svojvoľnému zásahu do konania o návrat podľa Haagskeho dohovoru, v dôsledku čoho sťažovateľa pozbavili kontaktu s dcérou. ESĽP kritizoval, že sťažovateľa neinformovali ako tretiu osobu o konaní pred ÚS, a preto ani nemal možnosť zasiahnuť do konania a brániť svoje práva. Podľa názoru ESĽP sťažovateľovi tak neposkytli v konaní pred ústavným súdom procesnú ochranu, ktorá mala v jeho prípade zásadný význam. 

Vlastníci pozemkov v Košiciach podali začiatkom 90-tych rokov žaloby proti mestu Košice a súkromnému prevádzkovateľovi športoviska, ktorými si uplatnili svoje práva na pozemky pod tenisovým areálom. Ich žaloby súdy zamietli, sťažovatelia sa obrátili na Ústavný súd SR. Ten v roku 2010 až 2011 ich sťažnosti odmietol ako zjavne neopodstatnené. V roku 2012 v inom prípade týkajúcom sa pozemku pod tým istým areálom však Ústavný súd SR konštatoval porušenie základných práv sťažovateľov. Európsky súd pre ľudské práva sťažovateľom priznal nemajetkovú ujmu, nároky na prípadnú majetkovú škodu im však odporučil uplatniť si v prípadnom vnútroštátnom konaní. 

Správu o činnosti zástupcu SR pred Európskym súdom pre ľudské práva v Štrasburgu musí zástupca vypracovať každý rok, najneskôr do konca marca a predložiť ju na rokovanie vlády. Správa je spracovaná do 31. decembra 2014. Medzi úlohy zástupcu SR pred Európskym súdom patrí vypracovávať oficiálne stanoviská, poskytovať informácie o vývoji právneho poriadku v SR v oblasti ľudských práv a slobôd, podávať správy Výboru ministrov Rady Európy o opatreniach prijatých v SR, pripravovať poklady k záverečným rezolúciám, ale aj prekladať návrhy na legislatívne zmeny Ministerstvu spravodlivosti SR.