VYHĽADÁVANIE
Trauma má mnoho okamžitých následkov — bolesti hlavy, poruchy spánku, zmeny chuti do jedla, strach, úzkosť alebo problémy so sústredením. Nová štúdia však naznačuje, že extrémna trauma, ako napríklad vojnové konflikty, môže zanechať epigenetické „jazvy“ na DNA, ktoré sa prenášajú na ďalšie generácie.
Prenos traumy na potomkov
Koncept medzigeneračnej traumy nie je nový. Vedci už dlhšie pozorujú, že deti a vnúčatá ľudí, ktorí zažili extrémne stresové situácie, majú vyššie riziko depresie a iných duševných porúch.
Nedávny výskum potvrdil tento fenomén analýzou DNA 48 sýrskych rodín naprieč tromi generáciami. Vedúci výskumu, antropologička Catherine Panter-Brick z Yale University, uviedla: „Naše zistenia poskytujú prvý dôkaz o tom, že násilie môže zanechať epigenetické znaky na genóme, čo má dôležité dôsledky pre pochopenie evolúcie a toho, ako sa traumatické skúsenosti môžu stať súčasťou DNA a pretrvávať naprieč generáciami.“
Vplyv vojny na DNA
Tím vedcov sledoval ženy, ktoré boli tehotné počas vojnových konfliktov v Sýrii v 80. rokoch a v roku 2011. Porovnali DNA 10 rodín, ktoré boli vystavené násilným udalostiam v 80. rokoch, a 22 rodín, ktoré zažili konflikt v roku 2011, s genetickým materiálom 16 rodín, ktoré opustili Sýria pred rokom 1980 a vyhli sa desaťročiam nepokojov.
Vedci analyzovali vzorky sliznice z lícnych vnútorných stien od 131 osôb — 45 mladších detí, 37 starších detí, 47 matiek a dvoch starých matiek. Skúmanie DNA metylácie (proces, pri ktorom sa k DNA pridávajú chemické značky ovplyvňujúce expresiu génov) odhalilo 21 oblastí so zmenenými epigenetickými znakmi u matiek a detí, ktoré zažili násilie.
Zrýchlené starnutie a zdravie budúci generácií
Modifikácie v 14 oblastiach genómu sa objavili aj u vnúčat žien, ktoré prežili násilie v 80. rokoch. Čo je ešte znepokojujúce, deti vystavené násilným udalostiam ešte v maternici vykazovali znaky urýchleného bunkového starnutia. Nie je zatiaľ jasné, aký konkrétny dopad môže mať tento proces na ich celkové zdravie.
Téma epigenetických zmien v dôsledku traumy otvára dôležité otázky. Ak sa stres a násilie zapisujú do našej DNA, aké opatrenia by sa mali prijať na ochranu budúcich generácií?
Spoločenské a politické dôsledky
Spoluautorka štúdie Dima Hamadmad, sýrska výskumníčka a dcéra utečencov, zdôraznila, že účastníci výskumu sa zapojili nielen z lásky k svojim deťom, ale aj preto, aby ich príbehy boli vypočuté a uznané.
Vedci volajú po ďalšom výskume dlhodobých účinkov násilia, či už ide o domáce násilie, sexuálne napadnutie, ozbrojené konflikty alebo iné formy agresie.
„Myšlienka, že trauma a násilie môžu mať dosah na budúci generácie, by mala podnietiť väčšiu empatiu a pomôcť politikom venovať tejto problematike viac pozornosti,“ uviedla Connie Mulligan, spoluautorka štúdie.
Podľa nej táto štúdia môže pomôcť vysvetliť aj zdanlivo neporušiteľné medzigeneračné cykly násilia, chudobu a traumy, ktoré vidíme po celom svete vrátane USA. Štúdia bola zverejnená minulý mesiac v odbornom časopise Scientific Reports a jej zistenia by mohli mať hlboký dopad na spôsoby, akým pristupujeme k duševnému zdraviu a šíreniu násilia v spoločnosti.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies