MOSKVA - Od chvíle, keď slovenský futbalový obranca Ján Ďurica prvýkrát okúsil legionársky chlebík, uplynulo už desať rokov.
Po úspešnom ťažení Artmedie Petržalka v skupinovej fáze Ligy majstrov na jeseň 2005 prestúpil začiatkom roka 2006 do ruského klubu Saturn Moskovská oblasť. Tridsaťštyriročný rodák z Dunajskej Stredy (nar. 10. decembra 1981) bol v podmoskovskom klube z mesta Ramenskoje súčasťou početnej slovenskej kolónie spoločne s trénermi Vladimírom Weissom a Michalom Hippom, ako aj ďalšími hráčmi spod Tatier - Petrom Petrášom, Branislavom Obžerom, Branislavom Fodrekom a Martinom Jakubkom. Ako jediný pôsobí v Rusku doteraz, jeho súčasným zamestnávateľom je od roku 2009 Lokomotiv Moskva.
"Mám pocit, ako keby som prišiel do Saturnu včera. V skutočnosti už prešlo desať rokov. To len potvrdzuje, že futbalový život beží rýchlo. Ešte nedávno som mal celú kariéru pred sebou. Teraz mám 34 rokov a moja aktívna činnosť sa pomaly blíži k záveru. Samozrejme, že zatiaľ nerozmýšľam nad koncom kariéry, cítim sa fyzicky aj psychicky silný," vyhlásil pre portál sportsdaily.ru Ďurica. Teší ho, že po zranení slabín, pre ktoré v minulom roku absentoval niekoľko mesiacov, je už všetko v poriadku. "Takmer rok som bol zranený. Vďaka Bohu, že je to za mnou. Môžem sa naplno pripravovať na jarnú časť tejto sezóny. Túžim sa dostať na predchádzajúcu úroveň, majstrovstvá Európy sú pre mňa špeciálnou motiváciou," doplnil dôrazný stopér.
Ján Ďurica bol počas uplynulého desaťročia v Rusku takmer nepretržite stabilným členom základnej zostavy v Saturne aj v Lokomotive. Výnimkou bola iba prvá sezóna po zmene dresu, keď z tímu moskovských "železničiarov" hosťoval pred MS 2010 v nemeckom Hannoveri. "Vždy som myslel pozitívne a veril, že som dobrým futbalistom, a to napriek skutočnosti, že človek nikdy nevie, čo prinesie zajtrajšok. Niekedy však nie všetko záleží na kvalitách hráča. Do Hannoveru som prišiel mesiac po samovražde brankára Roberta Enkeho. Viete si predstaviť, aká bola nálada v šatni. Zvykal som si na mužstvo, jazyk, novú mentalitu ľudí navôkol. Ešte šťastie, že bol v mužstve český futbalista Jiří Štajner. Veľmi mi pomohol, na ihrisku aj mimo neho," opísal J. Ďurica svoje dojmy z krátkodobého hosťovania v bundesligovom mužstve, za ktoré stihol odohrať deväť ligových duelov.
Dlhoročný pilier slovenskej reprezentácie priznal, že často myslí na blížiaci sa európsky šampionát vo Francúzsku. Na ňom čakajú Slovákov v základnej B-skupine postupne Walesania, Rusi a Angličania. "Naša skupina je veľmi vyrovnaná. Samozrejme, favoritom sú hráči Anglicka, ktorí suverénne prešli kvalifikáciou. Myslím si, že v zápasoch našej skupiny rozhodnú najmenšie chybičky a zhody náhod. Walesanov by som nepodceňoval. Mohli by byť prekvapením turnaja. Som však presvedčený, že ak sa dobre pripravíme a všetci hráči budú zdraví, máme šancu postúpiť zo skupiny. A čo príde potom, uvidíme," skonštatoval Ján Ďurica.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies