Dramatický príbeh rukojemníka Hamasu: Zmierenie so smrťou a boj o prežitie!

„Zmierenie so smrťou“ – Útok na festival Nova

V noci zo 6. na 7. októbra 2023 sa Wenkert so svojou najlepšou kamarátkou Kim Damti vydal na festival Nova. Netušil, že o pár hodín neskôr sa ocitne v smrteľnej pasci.
Keď sa ozvala streľba, s ostatnými sa skryl v protibombovom úkryte. „Posledné, čo som videl na hodinkách, bolo 7:29. V tom momente som počul výbuch. Hodili do nás granát.“ Teroristi následne úkryt podpálili.

„Ľudia kričali, ale keď nás začali páliť zaživa, nastalo ticho… Dýchal som dym, dusil som sa. V tom momente som si uvedomil, že to je naozaj koniec,“ opisuje Wenkert. V tiesni sa snažil chrániť tým, že na seba kládol telá ostatných.

V tom chaose sa jeho kamarátka Kim Damti pokúsila privolať pomoc. „Kričala do telefónu: ‘Zabíjajú nás, pália nás!’“ Jej telo našli až o niekoľko dní neskôr.

Keď sa otvorili dvere úkrytu, traja ľudia vyšli von v nádeji, že uvidia izraelských vojakov. Namiesto toho ich však čakali streľba a smrť. Wenkert pochopil, že ak má zomrieť, tak aspoň so vztýčenou hlavou. „Vyšiel som von, zmierený so smrťou. Lenže v tej chvíli mi jeden z teroristov povedal: ‘Nebudem ťa strieľať.’ Pochopil som, že ma unášajú.“

Peklo v zajatí: Bitky, ponižovanie a samota

Wenkert bol do desiatich minút v Gaze. Počas prevozu ho bili a ponižovali dokonca aj deti v uliciach. V podzemí stretol niekoľko ďalších rukojemníkov, vrátane Liama Ora, ktorý bol neskôr prepustený.

Po 53 dňoch zajatia mu Hamas oznámil, že bude čoskoro prepustený. Bola to však lož. Po ukončení prímeria ho zavreli do malej cely s rozlohou jedného štvorcového metra, kde prežil ďalších 197 dní úplne sám.

„Dve hodiny denne som sa rozprával sám so sebou. Počas narodenín ma zbili železnou tyčou. To bol môj ‘darček’,“ hovorí. Napriek všetkému sa nevzdal. „Aj keď ma bili, neukázal som im slabosť. To bolo moje víťazstvo.“

Zdroj: timesofisrael.com

Návrat na slobodu a boj za tých, ktorí zostali

Po viac ako 500 dňoch v zajatí bol Wenkert konečne prepustený. Keď na pódiu Hamasu predstieral úsmev, v skutočnosti oslavoval. „Nebol som ponížený. Vyhral som,“ povedal.
Najťažšie preňho však je, že nie všetci mali rovnaké šťastie. Dvaja jeho priatelia, Evyatar David a Guy Gilboa-Delal, stále zostávajú v zajatí. „Každú sekundu myslím na nich. Nezabudnem na nich a nevzdám sa, kým sa nevrátia domov.“

Wenkert neplánuje pomstu voči svojim únoscom. „Oni zostanú uväznení vo svojej krutosti, zatiaľ čo my sa vrátime k životu. A to je naše skutočné víťazstvo.“

Život ako najväčšie víťazstvo

Omer Wenkert dnes sníva o tom, že sa stane otcom a začne nový život. Napriek všetkému, čo prežil, verí v budúcnosť. „Život je naša odpoveď na teror. Náš návrat domov je naším víťazstvom.“