Chcela byť viac než sexsymbol ...

NETKY.SK • 3 August 2012, 22:54 • 2 min
Chcela byť viac než sexsymbol ...

Chcela byť viac než sexsymbol ...

slovakia

left justify in out

img

V nedeľu uplynie 50 rokov od záhadnej smrti legendárnej hviezdy Marilyn Monroe. Slávnu herečku a modelku dodnes označujú za jeden z najväčších sexsymbolov v histórii Hollywoodu. Svojimi blond vlasmi, krásnym telom, zmyselným pohľadom a spôsobom vyjadrovania bola veľkým idolom žien a snom miliónov mužov.

Marilyn Monroe vyrastala ako Norma Jean Baker v detských domovoch a náhradných rodinách. Jej matka Gladys Baker, rodená Monroe, totiž trpela mentálnou poruchou a umiestnili ju do ústavu. Identita jej otca sa nikdy nepotvrdila. Keď mala deväť rokov, vzala si ju k sebe najlepšia priateľka jej matky Grace Mckee. Tá zbožňovala herečku Jean Harlow a dovolila malému dievčatku nosiť make-up a natáčať si vlasy. Už vtedy sa v malej Norme Jean začal rodiť sen o sláve a uznaní. Mckee sa po čase vydala a dievčatko poslala do sirotinca. Neskôr ju prichýlila teta Olive Brunings, čo však pre ňu neznamenalo záchranu, ale peklo, ktoré ovplyvnilo celý jej ďalší život. Syn jej tety ju totiž sexuálne napadol. Keď sa vrátila ku Grace, podobné skúsenosti zažívala s jej manželom. Podľa niektorých životopiscov práve táto skúsenosť ruka v ruke so vzťahom k mentálne chorej matke viedla k jej neskoršiemu výstrednému správaniu a závislosti od liekov.

Ako 16-ročná ušla od života v náhradných rodinách a v detských domovoch svadbou s 21-ročným Jimom Doughertym. Spoločne žili v dome jeho rodičov až kým sa v roku 1942 počas druhej svetovej vojny nepripojil k americkému obchodnému námorníctvu, ktoré ho odvelilo do zámoria. Norma Jean spolu s ostatnými ženami pracovala namiesto mužov v továrni na výrobu munície. Ako morálne povzbudenie pre celé USA vtedy pracujúce krásky fotili do rôznych časopisov. Fotograf David Conover si všimol talent a krásu dievčiny a poradil jej, aby sa uchádzala o miesto v modelingovej agentúre The Blue Book. Norma Jean ho poslúchla, začala študovať prácu hviezd ako Jean Harlow či Lana Turner a prefarbila si vlasy z tmavohnedej na žiarivú blond. Vzápätí sa stala jednou z najúspešnejších modeliek The Blue Book a jej fotky boli na titulných stranách mnohých magazínov. Rozhodla sa teda podať žiadosť o rozvod, odsťahovať sa od svokry do Hollywoodu a vyjsť v ústrety novému životu.

Netrvalo dlho a jej fotografie zaujali priamo šéfa filmových štúdií 20th Century Fox Bena Lyona. Ten pre ňu vybavil kamerové skúšky a bol nadšený. "Je tu opäť celá Jean Harlow," reagoval na objavený talent. Okamžite jej ponúkol klasický šesťmesačný kontrakt a nástupný plat - 125 dolárov za týždeň. Nepozdávalo sa mu však jej meno, ktoré bolo podľa neho fádne a nehodné filmovej hviezdy. Po dlhom uvažovaní sa napokon zhodli na umeleckom krstnom mene Marilyn a priezvisku po jej starej mame - Monroe. Prvé mesiace v 20th Century Fox rovnako ako ďalší nováčikovia nedostávala úlohy, v ktorých by mala aj text. Väčšinou bola len členkou komparzu, spievala či tancovala. Následne sa upísala štúdiám Columbia Pictures, kde sa zoznámila aj s učiteľkou herectva Natashou Lytess, ktorá ju potom niekoľko rokov sprevádzala aj pri veľkých filmových úlohách. Prvú väčšiu úlohu jej dali v snímke Dámy zo zboru (1948), ktorá sa však medzi divákmi neujala a štúdiá zmluvu s Marilyn nepredĺžili.

Hoci sa chcela predovšetkým venovať kariére herečky, keďže bola bez práce, vrátila sa k modelingu. Fotograf Tom Kelley ju presvedčil, aby pre neho pózovala nahá, a tak vznikli slávne fotky Marilyn Monroe ležiacej na červenom zamate. Krátko po tom získala výraznejšiu úlohu v snímke Šťastní v láske (1949), v ktorej si ju všimol agent Johnny Hyde a súhlasil, že ju bude zastupovať. Ešte pred smrťou v roku 1950 jej vďaka svojmu vplyvu zariadil úlohy v snímkach Asfaltová džungľa (1950) či Všetko o Eve (1950) a sedemročný kontrakt v 20th Century Fox. Tiež jej zabezpečil plastickú operáciu nosa, aby pôsobila jemnejšie.

Začiatkom 50. rokov sa z Marilyn Monroe stala jedna z najsľubnejších herečiek. Prišli snímky Nemusíš klopať (1952), Niagara (1953), Ako sa vydať za milionára (1953) či Páni majú radšej blondínky (1953). Pri nakrúcaní posledného z menovaných filmov mala Marilyn po prvý raz vlastnú šatňu. V tomto období hrozilo prepuknutie veľkého škandálu, keď sa jej nahé fotografie od Toma Kelleyho dostali do kalendára. Marilyn však médiám porozprávala o svojom ťažkom detstve bez istoty a lásky a tvrdila, že fotografie vznikli len preto, aby sa mala za čo najesť a mohla zaplatiť nájomné. Verejnosť ju milovala ešte viac. V decembri 1953 vyšlo prvé číslo magazínu Playboy s Marilyn na titulke v šatách s výstrihom až po pupok, čím sa hviezda stala historicky prvou Playmate. Vtedy už ju oprávnene nazývali sexsymbolom.

Režiséri využívali vo svojich filmoch skôr krásne telo Marilyn a jej sexualitu než jej herecký výkon. Herečka preto začala túžiť po serióznych úlohách a nie po rolách hlúpych blondínok. "Chcem rásť a vyvíjať sa a zahrať si dramatické postavy. Moja učiteľka herectva, Natasha Lytess, každému hovorí, že mám veľkú dušu, ale nikoho to nezaujíma," povedala v rozhovore pre New York Times. Zmenila teda žáner a prijala účinkovanie v dobrodružnom westerne Rieka bez návratu (1954), kde si zahrala po boku Roberta Mitchuma. Ona a režisér Otto Preminger sa však navzájom nenávideli. Filmár nedokázal vystáť jej maniere, neskoré príchody na pľac a neustále radenie sa s učiteľkou herectva. Marilyn sa s ním po čase prestala rozprávať a Mitchum im musel robiť prostredníka. Napriek ich nezhodám mal film veľký úspech a dodnes je považovaný za klasickú ukážku westernu.

V januári 1954 sa Marilyn vydala za bejzbalistu Joea DiMaggia, no manželstvo stroskotalo po deviatich mesiacoch predovšetkým pre žiarlivosť športovca. Bol totiž pri nakrúcaní slávnej scény z filmu Slamený vdovec (1955), v ktorej Marilyn stojí nad ventilačnou šachtou metra a vejú jej šaty. Keďže filmovanie krásnej herečky spôsobilo veľký rozruch, na nakrúcanie sa pozerali desiatky ľudí. Následne sa dvojica pohádala a o dva týždne neskôr hviezda potvrdila odlúčenie.

Slamený vdovec zaznamenal obrovský úspech, a Marilyn si tak mohla diktovať podmienky novej zmluvy s 20th Century Fox. Podľa nej mala počas siedmich rokov účinkovať v štyroch filmoch, jej novovytvorená spoločnosť Marilyn Monroe Productions mala dostať 100-tisíc dolárov a isté percento z tržieb za každý film. Okrem toho mohla pracovať aj pre iné štúdiá a odmietnuť akýkoľvek scenár, režiséra či kameramana, ktorý by sa jej nepozdával. Prvým filmom nakrúteným podľa tejto zmluvy bola snímka Autobusová zastávka (1956), za výkon v ktorej ju nominovali na Zlatý glóbus. Od tohto filmu ju už na pľaci nesprevádzala učiteľka herectva Natasha Lytess, ale Paula Strasberg. Počas nakrúcania sa Marilyn začala intenzívne stretávať so spisovateľom Arthurom Millerom, ktorý sa stal 29. júna 1956 jej tretím a zároveň posledným manželom. "Arthur Miller by si ma nikdy nevzal, keby som nebola nič viac ako hlúpa blondínka," bránila sa Marilyn pred zaškatuľkovaním.

Nasledovala snímka Princ a tanečnica (1957), ktorú v Londýne režíroval a zároveň v nej účinkoval Laurence Olivier. Ten Marilyn označil za fantastickú komediálnu herečku, no rovnako ako iným režisérom, aj jemu prekážalo neustále zasahovanie do nakrúcania učiteľkou herectva. Podľa neho Paula Strasberg udupávala Marilynin talent a len ju rozmaznávala. Toto obdobie zachytávajú dve knihy vtedajšieho asistenta réžie Colina Clarka, ktoré adaptovali aj do filmu Môj týždeň s Marilyn (2011). Hviezdu v ňom stvárnila Michelle Williams, ktorá bola za svoj výkon nominovaná na Oscara. Film Princ a tanečnica mal úspech predovšetkým v Európe, kde zaň Marilyn získala niekoľko prestížnych ocenení.

Po skončení filmovania v Európe si dala Marilyn prestávku od kariéry a trávila čas so svojím manželom. Ich krátke šťastie ešte zvýraznilo Marilynino tehotenstvo, no 1. augusta 1957 potratila. Otehotnela ešte niekoľkokrát, no vždy sa to skončilo rovnako. Herečka sa potom ešte viac utápala v liekoch, nemohla spávať a holdovala alkoholu. Trpela hlbokými depresiami, z ktorých sa nedokázala vyliečiť.

Miller svoju manželku povzbudzoval, aby sa vrátila do Hollywoodu a opäť začala pracovať. Prijala účinkovanie v snímke Niekto to rád horúce (1959), v ktorej napokon predviedla jeden zo svojich najlepších výkonov kariéry, pričom si vyslúžila aj Zlatý glóbus. Nakrúcanie však bolo náročnejšie pre jej kolegov, režiséra a štáb než pre ňu. Tak ako pri iných projektoch zabúdala text, aj jednoduché scény museli niekoľkokrát zopakovať, kým nebola Marilyn spokojná. Režisér Billy Wilder sa dokonca vyjadril, že namiesto hodín herectva sa mala vyučiť za rušňovodičku, aby sa naučila niečo o príchodoch načas.

Legendárny americký dramatik pre svoju manželku napísal scenár k filmu Mustangy (1961), v ktorom účinkovala po boku veľkej hviezdy - Clarka Gablea. Bol to posledný dokončený film, v ktorom si Marilyn zahrala. V tomto období už bola na tom zdravotne veľmi zle, tvorcovia dokonca museli na desať dní prerušiť nakrúcanie, pretože ju hospitalizovali. Často vraj na pľac prišla opitá alebo pod vplyvom silných liekov. Podľa niektorých svedkov bola vtedy Marilyn len malý krôčik od smrti. Po skončení nakrúcania počas dvoch týždňov zasiahli do jej života dve závažné udalosti. Verejne musela oznámiť odlúčenie od manžela a potvrdiť tak, že jej ďalšie manželstvo je v troskách, a vyrovnať sa s náhlou a nečakanou smrťou jej hereckého kolegu Clarka Gablea. Vdova po ňom uviedla, že k jeho infarktu určite prispelo nekonečné čakanie pri nakrúcaní Mustangov, čím nepriamo obvinila Marilyn z jeho úmrtia.

Po rozvode s Arthurom Millerom Marilyn dobrovoľne nastúpila do psychiatrickej liečebne, kde sa liečila zo závislosti od liekov a alkoholu. Po niekoľkých týždňoch liečby musela podstúpiť operáciu vajcovodov a následne aj žlčníka. Potom sa rozhodla vrátiť do práce a prijala účinkovanie v snímke Something's Got to Give. V jednej zo scén je úplne nahá, Marilyn dokonca dovolila magazínu Life niekoľko fotografií z nahých scén publikovať, vraj aby vytlačila z titulných stránok Elizabeth Taylor. Počas nakrúcania bola často chorá, mávala horúčky a naďalej predvádzala svoje maniere. Filmové štúdiá stratili trpezlivosť, vyhodili ju z projektu a hrozili jej žalobou.

Jedným z jej posledných verejných vystúpení bolo zaspievanie skladby Happy Birthday, Mr. President v máji 1962 na oslave narodenín prezidenta USA Johna F. Kennedyho. Práve s ním, ale aj s jeho bratom Robertom vraj mala Marilyn podľa klebiet pomer. Niektorí životopisci túto informáciu potvrdzujú, iní vyvracajú a dodnes nie je jasné, čo je pravdou a čo nie. K jej ďalším údajným milencom patrili Tony Curtis či Frank Sinatra.

Piateho augusta 1962 našiel mŕtve telo jednej z najžiadanejších herečiek na svete psychiater Ralph Greenson v jej dome v losangeleskom Brentwoode. Mala 36 rokov. Koroner ako príčinu smrti určil akútnu otravu barbiturátmi, ku ktorej došlo "pravdepodobne samovraždou". O smrti legendárnej hviezdy však kolujú najrôznejšie dohady. Niektorí veria, že šlo o vraždu v súvislosti s jej vzťahom ku Kennedyovcom, pretože vraj vedela priveľa. Ďalší sú presvedčení o tom, že v jej smrti má prsty mafia či CIA. Pohreb zariadil druhý manžel zosnulej Joe DiMaggio, s ktorým sa údajne chcela opäť zosobášiť. Posledné zbohom prišlo dať Marilyn Monroe len 31 najbližších priateľov a členov rodiny. O jej posledný make-up sa postaral jej vizážista z mnohých filmov - Allan "Whitey" Snyder, ktorý jej to ešte počas života zo žartu prisľúbil. Oblečené mala jej obľúbené zelené šaty od Emilia Pucciho.

"Legendu z nej spravili štyri veci," povedal David Lubin, profesor umenia z Wake Forest University. "Stýkala sa so známymi mužmi. Bola manželkou bejzbalovej hviezdy či dramatika Arthura Millera a klebetilo sa o jej vzťahoch s Kennedyovcami. Navyše ju preslávilo jej správanie sa pri nakrúcaní filmov. Veľmi dôležitú úlohu zohrala jej tragická, patetická, záhadná smrť a pozornosť, ktorú jej potom venovali predstavitelia popkultúry ako Andy Warhol alebo Elton John.“

Zdroj:SITA



twiterfacebooklinkedinwhatsapp

Za Netky.sk
Redakcia Netky
Netky
Silvester príde o
00 DNÍ 00 HODÍN 00 MINÚT 00 SEKÚND
logo
Copyright © 2023 PetsoftMedia Inc.
Všetky práva sú vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ, fotografií a video správ zo zdrojov TASR, SITA, taktiež z vlastnej autorskej tvorby, je bez predchádzajúceho písomného súhlasu porušením autorského zákona

Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies