VYHĽADÁVANIE
Cieľom takýchto činov je vo väčšine prípadov donútiť zamestnanca k dobrovoľnému odchodu z práce. Manažér zneužíva svoju moc a dostupné kontrolné nástroje na uskutočňovanie rôznych foriem psychického obťažovania.
Pracovné prostredie a firemné pravidlá patria medzi najdôležitejšie faktory ovplyvňujúce ľudí pri výbere zamestnania. Žiaľ, ohrozenie pohody na pracovisku môžu spôsobovať rôzne neprijateľné správania, ako sú šikana, obťažovanie alebo tzv. bossing. Práve bossing je typ pracovného zneužívania, ktorý sa prejavuje sériou nepríjemných aktivít manažéra voči podriadenému.
Cieľom takýchto činov je vo väčšine prípadov donútiť zamestnanca k dobrovoľnému odchodu z práce. Manažér zneužíva svoju moc a dostupné kontrolné nástroje na uskutočňovanie rôznych foriem psychického obťažovania.
Bossing je termín anglického pôvodu odvodený od slova „boss“, čo znamená osoba, ktorá vykonáva kontrolu alebo autoritu nad ostatnými. Používa sa v negatívnom význame na označenie správania zamestnávateľa, ktorý zneužíva svoju pozíciu na ponižovanie zamestnancov.
Ide o formu vertikálneho šikanovania, ktoré je vykonávané priamo zamestnávateľom (manažérom, šéfom, vedúcim).
Cieľom správcu, ktorý vykonáva bossing, je prinútiť zamestnanca, aby podal výpoveď, prostredníctvom činov zameraných na jeho ponižovanie, marginalizáciu a trestanie.
Trauma, ktorú osoba vystavená bossingu prežíva, zvyčajne spôsobuje vážny stres a psychickú vyčerpanosť.
Na to, aby sme zistili, či je zamestnanec obeťou bossingu, je najskôr potrebné zamyslieť sa nad jeho pocitmi vo vzťahu k pracovnej situácii:
Spôsobuje mu práca stres?
Cíti sa pri plnení svojich úloh úzkostlivo?
Má pocit, že je na neho šéf neprimerane kritický?
Ako ho prijímajú kolegovia?
Odpovede na tieto otázky už môžu priniesť lepší prehľad o situácii. Dôležité je však posúdiť aj ďalšie aspekty.
Bežnou stratégiou bossingu je aj degradácia (demotion). V praxi to znamená, že zamestnancovi sú pridelené úlohy pod jeho kvalifikačnú úroveň. Cieľom je vyčerpať a demotivovať pracovníka, ktorý už firme nie je potrebný. Týmto spôsobom sa vyhýba nákladným prepúšťaniam a spoločnosť dosahuje lepší výsledok.
Aby sa prehĺbil pocit nedostatočnosti, pracovník je často preťažovaný úlohami, ktoré vedú k jeho vyčerpaniu. Alebo mu sú pridelené úlohy, na ktoré nemá potrebné schopnosti, čo zvyšuje úroveň stresu.
Obete bossingu sú vystavené dlhodobému psychickému vypätiu a frustrácii, ktoré je veľmi ťažké znášať. To môže viesť k vážnym psychickým a fyzickým problémom, ako sú: vyčerpanie, syndróm vyhorenia, depresia, nespavosť, poruchy príjmu potravy, bolesti hlavy.
Obete bossingu čelia neustálej kritike, ktorá často nemá oporu v skutočných faktoch. Nadriadení spochybňujú kvalitu ich práce, ignorujú ich skutočné výsledky a uvaľujú na nich nereálne a nepriaznivé štandardy. Často prehliadajú konštruktívne návrhy zamestnancov, vyhýbajú sa otvorenej komunikácii a nedávajú priestor na vyjadrenie, čo u týchto ľudí vyvoláva pocit bezvýznamnosti a izolácie.
Bossing sa prejavuje aj verejným ponižovaním – pred kolegami sú obete vystavené sarkastickým poznámkam, posmechu alebo zámerne vytváraným situáciám, ktoré ich majú zahanbiť. Nadriadení často zadávajú úlohy, ktoré nie je možné reálne splniť, a následne zamestnancov obviňujú z neúspechu. Tento postup je zameraný na podkopávanie ich sebavedomia a poškodzovanie profesionálnej reputácie.
Navyše, bossing môže spočívať aj v úmyselnom obmedzovaní prístupu k dôležitým informáciám, nástrojom či potrebnej podpore, čím sa sťažuje plnenie pracovných úloh a sabotuje samotná práca zamestnanca.
Najčastejšie sú to nadriadení, ktorí sami trpia nedostatkom sebavedomia a cítia sa neistí. Zamestnanec, ktorý pôsobí sebavedomejšie alebo silnejšie než nadriadený, môže byť pre neho vnímaný ako hrozba. Nadriadený sa potom snaží prekryť alebo kompenzovať tento pocit menejcennosti práve prostredníctvom šikanovania a bossingu.
Zaujímavosťou je, že bossing sa často zamieňa s prísnym štýlom riadenia tímu, no ide o úplne odlišné pojmy. Prísny manažment sa sústreďuje na výsledky viac než na samotných ľudí. V takom prostredí sa od zamestnancov očakáva vysoká úroveň výkonu a pracovný proces je dôsledne kontrolovaný. Napriek tomu však prísny manažér nevynecháva otvorenú komunikáciu, spätnú väzbu a ocenenie za dobre vykonanú prácu. Jeho úlohou nie je ponižovať zamestnanca alebo s ním pohŕdať. To je presne opak bossingu.
Je veľmi dôležité si zapamätať, že prísne riadenie, aj keď nie je vhodné pre každého, je legitímnym princípom práce s tímom. Bossing však vytvára úplne nezdravé pracovné prostredie.
Bossing sa môže prejaviť rôznymi spôsobmi a nie vždy je na prvý pohľad zrejmé, že sa vás to týka. Ak si všimnete aspoň dva z nasledujúcich znakov, je pravdepodobné, že máte nezdravý vzťah so svojím nadriadeným. Jedným z nich môže byť nekonštruktívna kritika. Kritika by mala byť konštruktívna, primeraná, včasná a zameraná na zlepšenie pracovného procesu. Ak však nadriadený na spoločnom stretnutí označí vašu prezentáciu za zlú, no nevysvetlí prečo, alebo vás na to upozorní až s veľkým oneskorením, ide o jasný signál zlých komunikačných vzťahov v tíme.
Ešte vážnejším prejavom bossingu je verejné ponižovanie, keď vás nadriadený zahanbuje pred kolegami. Takéto správanie je nielen nevhodné, ale má veľmi negatívny vplyv na sebavedomie zamestnanca. Ďalším znakom je takzvaný ghosting – náhle a nevysvetlené prerušenie kontaktu zo strany nadriadeného, ktorý vás jednoducho ignoruje alebo zmizne. Vyhýbanie sa komunikácii a zodpovednosti týmto spôsobom škodí celému tímu.
Hyperkontrola je ďalším príznakom nezdravého vzťahu na pracovisku. Ak manažér sleduje každý váš krok vrátane tých najmenších úloh, alebo ak je napríklad váš počítač pravidelne monitorovaný snímkami obrazovky, znamená to, že nadriadený nevie dôverovať zamestnancom ani delegovať úlohy. Toto je jasný prejav nízkej úrovne riadenia. Rovnako vážnym problémom je nedodržiavanie osobných hraníc – či už ide o nadmerné pracovné zaťaženie, telefonáty mimo pracovnej doby alebo používanie prezývok a prívetivých oslovení bez vášho súhlasu. Každý má svoje hranice, a ak ich manažér nerešpektuje, ide o varovný signál.
Prázdne vyhrážky prepustením sú jednoduchou, ale manipulatívnou taktikou, ktorou chce nadriadený motivovať zamestnanca k lepšej práci. V praxi však takéto neustále vyhrážky demotivujú a poukazujú na zlého manažéra, ktorý nevie svoj tím správne riadiť. Aj kričanie a urážky stále nie sú úplne vymiznutým javom. Niektorí manažéri na svojich zamestnancov kričia, urážajú ich a dokonca niekedy hádžu predmety. Takéto správanie jasne svedčí o ich nekompetentnosti, a v najhoršom prípade o psychických problémoch.
Medzi ďalšie prejavy bossingu patrí gaslighting, kedy nadriadený popiera udalosti, ktoré vy jasne pamätáte, čím manipuluje a vyhýba sa zodpovednosti. Nakoniec je veľmi dôležité, aby manažér bol schopný prijať spätnú väzbu, uznať chyby a pracovať na sebe. Ak tomu nie je tak, komunikácia v tíme je nefunkčná a vzťahy medzi nadriadeným a zamestnancami sú výrazne narušené.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies