Bosna predložila žiadosť o členstvo v EÚ;, však pred sebou ešte dlhú cestu

Sarajevo chcelo požiadať o členstvo v EÚ už viackrát, avšak európska dvadsaťosmička zakaždým vyhlásila, že Bosna musí zlepšiť svoje hospodárstvo, právny systém, rešpektovanie práva, verejnú správu a politické inštitúcie, aby sa krajina mohla stať kandidátom na vstup do tohto bloku, píše agentúra Reuters.

"Vidíme, že náš sused Chorvátsko je už takmer členským štátom, Čierna Hora sa nachádza v integračnom procese, rovnako ako Srbsko. Bosna a Hercegovina je takisto súčasťou toho svetadielu. Sme si vedomí toho, že je to naša úloha, že to musíme dokázať," uviedol Čovič pri predkladaní žiadosti.

Bosna žiada o členstvo v nádeji, že sa jej tak podarí dostihnúť svojich susedov v snahách o začlenenie sa do tohto bloku. Krajina hodlá urýchliť požadované reformy v očakávaní, že jej EÚ v roku 2017 udelí štatút kandidáta. Bosna po prvý raz prejavila záujem o členstvo v EÚ v roku 2008, keď podpísala stabilizačnú a asociačnú dohodu.

"Je to začiatok dlhej cesty. Členstvo nie je možné v škále niekoľkých mesiacov alebo ani niekoľkých rokov," vyhlásil eurokomisár pre susedskú politiku a rokovania o rozšírení únie Johannes Hahn.

Holandský minister zahraničných vecí Bert Koenders, ktorý od Čoviča prijal žiadosť Bosny o členstvo v bloku, doložil, že žiadosť sa bude zvažovať iba vtedy, ak zo strany Sarajeva dôjde k "výraznému posunu v implementácii reformnej agendy", čo znamená, že krajina teraz nedostane štatút kandidáta.

K dnešnému kroku Bosny došlo 20 rokov po ukončení občianskej vojny, ktorá zanechala túto balkánsku krajinu etnicky rozdelenú a vyžiadala si 100.000 mŕtvych. Nevyriešené vojnové rozpory pribrzdili realizáciu reforiem a spôsobili, že krajina v integračnom procese zaostáva za svojimi balkánskymi susedmi.

Bosniansku občiansku vojnu ukončila Daytonská mierová zmluva z roku 1995. Konflikt však rozdelil krajinu na prevažne bosniacky a chorvátsky región Federácie Bosny a Hercegoviny, a prevažne srbský región Republiky srbskej. Zmluva nastolila národnú vládu, ktorej prezidentský úrad zdieľajú predstavitelia všetkých troch národností.