Veľa napísala a aj prehovorila o svojich stavoch úzkosti, o tom, aké bolo mať myseľ preplnenú negatívnymi myšlienkami a ako niekoľko mesiacov nedokázala byť sama sebou a len predstierala, že sa usmieva. Našťastie, spamätala sa a svoje poznatky s radosťou rozdáva ďalej, práve nedávno do verejnosti vpustila zamyslenie o tom, aké je to cítiť sa neustále pod tlakom a stojí to skutočne za pozastavenie sa.
Pod tlakom
Keď sme k sebe úprimní, s tlakom bojujeme všetci, Jennie zdôrazňuje, že sa to netýka len tých, čo pravidelne chodia do zamestnania. Aj matky prežívajú stres, aj študenti, aj starší, nevyhýba sa nikomu, aj v tom sme si rovní. Našou úlohou je naučiť sa s ním žiť, nezbavíme sa ho totiž, aj keby sme ako chceli. Jennie Allen ponúka päť spôsobov, ako existovať uprostred povinností, dátumov a zodpovedností, a pritom sa nielen nezblázniť, ale si ešte dni aj vychutnávať.
Päť spôsobov
Po prvé, je nutné tlak prijať, nie ho odmietať, nie odsúvať, už vôbec nie popierať. Keby sme sa ho túžili zbaviť, museli by sme odstrániť všetkých a všetko, čo nám ho spôsobuje, vrátane detí, rodín či pekne našliapnutých kariér. Keď ho akceptujeme, potom sa prihodí čosi úžasné, začneme premieňať zmätok, ktorý z neho vyplýva, na niečo zmysluplné.
„Predstavme si napríklad, že ráno je stôl v jedálni poriadne zašpinený. Deti jedli a narobili neporiadok. Keď potom ten zmätok vezmem, poupratujem a poutieram, urobila som niečo zmysluplné. Možno som tým nezmenila svet, ale bolo to dôležité. Na tomto stole si predsa moje deti robievajú domáce úlohy, na tomto stole sa hrajú,“ vysvetlila Jennie.
Po druhé, nebráňme sa medziľudským vzťahom a nebuďme spokojní v samote. Sme stvorení pre nažívanie v komunitách, o svoje bremená sa smieme deliť, delegovať povinnosti.
„U nás to funguje, napríklad, tak, že niektoré rodiny si vzájomne chodíme upratovať domy. Alebo máme vytvorené kluby, kde si pomáhame s pečením a varením,“ priblížila Jennie a, áno, znie to krásne. Ideálne. Ako ušité pre Ameriku. My si môžeme vziať k srdcu to, že sa vzájomne potrebujeme, zamestnanecké zodpovednosti sa nedajú hodiť na chrbát niekoho iného, ale pokiaľ sú veci, s ktorými by nám bolo treba pomôcť, jednoducho poprosme. Prečo by aj nie? Sme vzájomne spojení, v hrudiach nám tlčú srdcia a všetci sme občas zraniteľní.
Po tretie, uvedomme si, že nebyť pod tlakom znamená nerásť, zriekať sa kreativity. Jennie si, podľa vlastných slov, stanovuje termíny aj vtedy, keď nemusí, aby sa prinútila kráčať vpred, aby sa otáčala chrbtom lenivosti.
Po štvrté, toto asi najlepšie vystihne jedna príhoda, ktorú Jennie vyrozprávala. Vraj sa ocitla na istej farme, boli tam všelijakí ľudia, niekto robil to, niekto tamto. Nachádzali sa tam aj čističi toaliet, a niektorí z jej tímu boli natoľko odvážni, že sa pýtali, aké to je. Prekvapení zistili, že čističi sa nehanbia, naopak, berú svoju prácu vážne a považujú ju za podstatnú. Nevstávajú ráno s odporom a so želaním, aby bolo všetko ľahšie, jednoducho vykonávajú, za čo sú platení a dívajú sa na to tak, že nemusia, ale robia. Keď to Jennie počula, vyhŕkli jej slzy dojatia a odvtedy si na to pomyslí často, lebo každému občas jeho práca pripadá až neznesiteľná.
Po piate, pamätajme, že tlak je náš priateľ, nie nepriateľ. Pomáha nám dosahovať ciele a byť súčasťou jedného veľkého príbehu.
Za netky.sk
Michaela Mihokova
