Vedenie ČSSD, ktoré dnes od rána riešilo ako obmedziť politické dopady korupčnej kauzy poslanca Davida Ratha, ho vyzvalo, aby sa vzdal poslaneckého mandátu v parlamente. Súčasne navrhlo pozastavenie členstva v strane všetkým sociálnodemokratickým poslancom, ktorí v kauze figurujú, teda riaditeľke kladnianskej nemocnice Kateřine Pancovej a jej priateľovi Petrovi Kottovi. Oznámil to dnes poludňajší Radiožurnál Českého rozhlasu.
      Citoval predsedu strany Bohuslava Sobotku, podľa ktorého už ČSSD nebude komentovať vyjadrenia Ratha, pretože ukončil svoje členstvo v strane a zložil funkciu Stredočeského hajtmana.
      Grémium ČSSD, ktoré sa od zatknutia Ratha zišlo dnes prvýkrát, dalo podľa Sobotku jasne najavo, že kauza pred jesennými krajskými a senátnymi voľbami poškodzuje celú stranu, informoval Český rozhlas.
      Bývalého ministra zdravotníctva a hajtmana Stredočeského kraja, Davida Ratha, zadržala v pondelok v noci protikorupčná polícia bezprostredne po čine s miliónmi Kč, spolu s ďalšími siedmimi podozrivými. Obvinila ich z poškodzovania finančných záujmov EÚ, podplácania a snahy o získanie výhod pri zadávaní verejnej objednávky. Sudca ich všetkých poslal do väzby v obave, že by marili vyšetrovanie a mohli sa pokúsiť ujsť pred trestným stíhaním. 

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu označil Českú republiku za najbližšieho spojenca Izraela v Európskej únii. 
      "Nie je iné miesto v Európe, kde by izraelské výzvy nachádzali lepšie pochopenie. Česi rozumejú tomu, čo je to byť ohrozenou demokraciou v nebezpečnom regióne," uviedol Netanjahu počas dnešnej návštevy Prahy. 
      Český premiér Petr Nečas po schôdzke s Netanjahuom podľa servera iDnes.cz zdôraznil, že ČR uznáva právo Izraela na obranu proti terorizmu, odmieta akékoľvek spochybňovanie legitimity židovského štátu a výzvy na jeho bojkot. Obaja lídri v tejto súvislosti vyjadrili obavy z iránskeho jadrového programu.
      Spolu s Netanjahuom pricestovalo do Prahy aj sedem ministrov jeho kabinetu, čo umožnilo, aby sa obe vlády stretli na prvom spoločnom zasadnutí. 

Administratíva prezidenta USA Baracka Obamu vymenovala prvého amerického veľvyslanca v Mjamnarsku po vyše dvoch desaťročiach. Šéfka diplomacie USA Hillary Clintonová okrem toho vo štvrtok ohlásila pozastavenie sankcií zakazujúcich americké investície v bývalej Barme.
      Prezident Obama v súvislosti s menovaním veľvyslanca deklaroval novú kapitolu vo vzťahoch s Mjanmarskom. Podľa očakávaní Biely dom vybral za nového ambasádora Dereka Mitchella, doterajšieho Obamovho mimoriadneho vyslanca pre túto krajinu juhovýchodnej Ázie. 
      Nomináciu Mitchella, ktorý sa má stať prvým veľvyslancom USA v Mjanmarsku od roku 1990, musí ešte potvrdiť americký Senát. V súčasnosti majú USA v bývalej Barme len nižšie postaveného diplomata. 
      Clintonová sa vo štvrtok Washingtone stretla s mjanmarským ministrom zahraničných vecí Wunna Maung Lwinom. Po schôdzke oznámila pozastavenie amerických sankcií zakazujúcich investície v Mjanmarsku. Spojené štáty tak podľa nej zareagovali na politické reformy tamojšieho režimu. 
      Podľa Clintonovej môžu teraz americké energetické, banské a finančné spoločnosti bez obmedzení pôsobiť v Mjanmarsku.
      Upozornila však, že príslušná legislatíva o sankciách nebude zatiaľ úplne zrušená, čo by malo byť zárukou pre prípad, že by sa mjanmarská vláda odklonila od demokratizačných snáh. V platnosti nateraz zostáva aj americké zbrojné embargo voči Mjanmarsku.

Iránsky prezident Mahmúd Ahmadínežád dnes vyhlásil, že sa chce zúčastniť na letnej olympiáde v Londýne, aby podporil iránskych športovcov, Británi sa to však nepáči, uviedla agentúra AP.
      "Rád by som bol s našimi mladými športovcami na olympiáde, ale usporiadatelia s tým majú problém," povedal podľa agentúry IRNA Ahmadínežád na stretnutí so športovcami, ktorí sa na hry kvalifikovali.
      Doteraz sa na letnú olympiádu kvalifikovalo asi 50 Iráncov, ktorí budú súťažiť v športoch ako vzpieranie, zápasenie, streľba, viacboj a stolný tenis.
      Ahmadínežád podľa AP nepovedal, či o účasť na olympiáde oficiálne požiadal, alebo či mu Británia zakázala vstup. Britské ministerstvo zahraničných vecí záležitosť odmietlo komentovať s tým, že k jednotlivým prípadom udelenia alebo neudelenia víz sa nevyjadruje. Britskí predstavitelia však potvrdili, že vstup do krajiny môžu zakázať komukoľvek, ak sa rozhodne, že prítomnosť dotyčných nebude prospešná. Medzinárodný olympijský výbor sa k veci ešte nevyjadril.
      Vzťahy Británie a Iránu narušil jadrový program Teheránu, ktorý je podľa Západu zameraný na výrobu jadrovej zbrane, čo však islamská republika popiera. Vlani Británia prerušila diplomatické vzťahy s Iránom a zatvorila svoju ambasádu v Teheráne po tom, čo do jej priestorov vtrhli militantní iránski študenti.
      Ahmadínežádove vyjadrenia možno interpretovať aj ako kritiku adresovanú konzervatívnym oponentom v parlamente, ktorí sú proti obnoveniu vzťahov s Britániou.
      Irán vlani vyjadril výhrady voči logu londýnskej olympiády. Tvrdil, že je rasistické, keďže podľa iránskych predstaviteľov voľne pripomína slovo (v anglickom prepise) "Zion". Objavili sa dokonca aj varovania, že Irán bude hry bojkotovať, tie však boli neskôr stiahnuté.