Nový šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák (nominant Smeru-SD) našiel rezort po nástupe do funkcie v horšom stave, než v akom ho odovzdával. "Kým všetky doterajšie vlády rešpektovali výnimočnosť tohto rezortu, tak sa mu za posledných 20 mesiacov nevyhol tradičný slovenský folklór, a to je dosadzovanie svojich politických priaznivcov a priateľov," upozornil na dnešnej tlačovej konferencii s tým, že v minulosti sa takéto veci na ministerstve zahraničných vecí (MZV) nediali.
      Ako priblížil, za bývalého vedenia Mikuláša Dzurindu (SDKÚ-DS) muselo proti svojej vôli odísť 70 kmeňových zamestnancov. Na ich miesto nastúpilo 87 nových. "Mnohí z nich úzko napojení na politickú stranu, ktorá viedla tento rezort v bývalom volebnom období," dodal Lajčák. Deklaroval, že tento nárast o 17 zamestnancov nesúvisel s delimitáciou ľudí z ministerstva hospodárstva (MH) a úradu vlády (ÚV) v súvislosti s prechodom kompetencií obchodnej diplomacie. Podľa neho z MH a ÚV prešlo 61 delimitovaných zamestnancov, takže prijatých 87 ľudí bolo nad tento rámec.
      Poznamenal, že týmto vznikajú otázniky o šetrení, ktoré bývalé vedenie zdôvodňovalo zrušením modelu dvoch štátnych tajomníkov. Ten fungoval od roku 1994. "Absencia jedného štátneho tajomníka bola veľmi výrazne cítiť. Slovensko nebolo prítomné na celom rade dôležitých politických rokovaní a fórach," priblížil minister. Tým pádom bol na nich štát namiesto ministra a štátnych tajomníkov zastupovaný veľvyslancom alebo generálnym riaditeľom. Tí ale nedostali na takýchto fórach slovo, a tak na nich v podstate Slovensko nebolo prítomné. "To, že sa bývalý minister Mikuláš Dzurinda a štátny tajomník Milan Ježovica venovali hlavne vnútornej politike, tak tam Slovensko vyprázdnilo svoje pozície. To považujem za hazard s dobrým menom štátu," podčiarkol Lajčák.
      Pripomenul, že SR má množstvo vysoko uznávaných a v zahraničí rešpektovaných diplomatov. Spomenul napríklad Petra Tomku, Maroša Šefčoviča, Jána Kubiša či Miroslava Jenču. "Toto sú ľudia, ktorí vyrástli na MZV. Kladiem si otázku, či by sme mali takýchto špičkových ľudí, keby každá politická reprezentácia začínala tým, že vyhádže polovicu ministerstva a donesie svojich straníkov a keby sme tento neuveriteľný kolotoč opakovali každé štyri roky," zamyslel sa.
      V prípade prepustených 70 pracovníkov MZV išlo o rôzne posty. Či to už boli skúsení diplomati a veľvyslanci, ktorí vo viacerých prípadoch zastupovali SR v zahraničí. "Odišli bez toho, aby im niekto poďakoval za ich prácu," poznamenal. Boli medzi nimi aj tí, ktorí zabezpečovali prevádzkové služby pre MZV, dôvod bola ich nadbytočnosť po organizačnej zmene.
      Osobným cieľom Lajčáka je vybudovať z MZV moderné, profesionálne a dynamické ministerstvo, ktoré je otvorené dovnútra slovenskej spoločnosti, komunikuje každodenne s akademickou obcou, podnikateľmi a mimovládnym sektorom.

Trestnoprávna imunita viac poslancov Národnej rady SR chrániť nebude. O túto výsadu majú prísť od 1. septembra na základe novely Ústavy SR, na ktorej znení sa dnes dohodli zástupcovia všetkých parlamentných strán. Novinárom to potvrdil Radoslav Procházka (KDH), podpredseda Ústavnoprávneho výboru NR SR a člen pracovnej skupiny, ktorá na návrhu pracovala.
      Podľa jeho slov bude poslanec naďalej nepostihnuteľný za výroky prednesené v pléne alebo orgánoch NR SR a za hlasovanie. "Vo všetkom ostatnom bude platiť rovnosť pred zákonom," povedal Procházka.
      Na vzatie poslanca do väzby bude nevyhnutný súhlas parlamentu. Ak bude člen snemovne prichytený pri spáchaní trestného činu, polícia o tom musí upovedomiť predsedu NR SR a šéfa Mandátového a imunitného výboru NR SR. Zároveň bude platiť, že takýto poslanec bude môcť byť zadržaný a následne to bude podliehať schvaľovaciemu procesu v zákonodarnom zbore.
      Poslanci však trestnoprávnu imunitu ponechajú sudcom. "Rozhodli sme sa, že v tejto chvíli budeme plniť objednávku v tom rozsahu, v akom ju chápeme, že od verejnosti prišla. Teda zrušenie trestnoprávnej imunity poslancov. Myslím si, že sa tejto objednávke podarilo a podarí vyhovieť," vysvetlil Procházka.
      Novela ústavy, na ktorú bude potrebných aspoň 90 hlasov, a s tým súvisiace úpravy ďalších právnych noriem, majú byť predložené na júnovú schôdzu, aby mohli byť účinné od 1. septembra.

Pokiaľ opozičného kandidáta na post šéfa Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) Petra Macha odobria samosprávy a zamestnávatelia, kabinet Roberta Fica nebude mať problém s jeho vymenovaním. "Vláda vymenuje predstaviteľa opozície do funkcie predsedu ÚVO, ak tento nominant bude odsúhlasený zamestnávateľmi a ZMOS-om," konštatoval dnes premiér s tým, že ak sa opozícia dohodla, bude to rešpektovať.
      Očakáva, že zamestnávatelia, ako aj Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) oznámia, že sú stotožnení so spomínaným kandidátom, keďže podľa jeho slov sú to najmä mestá a obce i zamestnávatelia, ktorí majú v súčasnosti problémy s verejným obstarávaním. "Je preto asi správne, aby tí, čo sa najčastejšie dostávajú do kontaktu s verejným obstarávaním, mohli k tejto téme niečo povedať," povedal Fico. Zároveň vyzval lídra KDH Jána Figeľa, aby s nimi začal rozhovory na túto tému.
      Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) má viesť Kamil Krnáč, ktorého navrhuje SaS. "Je to ich rozhodnutie, tam sme to ničím nepodmieňovali, táto pozícia patrí opozícii, preto ak takýto návrh príde, nevidím teraz dôvod na to, aby sme ho spochybňovali, " reagoval predseda vlády.

Zavedenie nového mechanizmu prerozdeľovania poistného medzi zdravotnými poisťovňami a zvoľnenie vykazovania platobnej schopnosti poisťovní, čo má priniesť viac peňazí pre štátnu Všeobecnú zdravotnú poisťovňu (VšZP), má za cieľ návrh novely zákona o zdravotnom poistení. Tú poslancom predstavil na záver siedmeho rokovacieho dňa druhej schôdze parlamentu predseda zdravotníckeho výboru a poslanec za Smer-SD Richard Raši.
      Navrhovaná zmena prerozdeľovania poistného by znamenala plus takmer 30 miliónov eur ročne pre VšZP. Naopak, v rozpočte by predstavovala mínus pre súkromnú Dôveru, ktorá by tak mala prísť o takmer 22 miliónov eur a súkromnú Union zdravotnú poisťovňu, tá by tak prišla o vyše 8,7 milióna eur. Právna norma má v prípade súhlasného stanoviska parlamentu a prezidenta platiť od júla tohto roku.
      Poistné sa medzi poisťovňami doteraz prerozdeľovalo podľa veku a pohlavia poistencov, ako aj ich ekonomickej aktivity. V budúcnosti sa má zohľadňovať aj parameter chorobnosti. "Aby boli zdroje adresnejšie nasmerované za chorým, a teda nákladnejším poistencom, zavádza sa prediktor chorobnosti – dlhodobá spotreba liekov, tzv. farmaceuticko-nákladové skupiny," vysvetľuje sa v materiáli.
      Právna norma tiež nanovo definuje preukazovanie platobnej schopnosti, čo uvoľní milióny eur vo VšZP. Na vykazovanie platobnej schopnosti sa mali od júla využívať aj ukazovateľ kapitálovej primeranosti a ukazovateľ pomeru krátkodobých pohľadávok a záväzkov, čo sa však nestane. "Na účinnú reguláciu finančného zdravia zdravotných poisťovní postačuje v plnej miere preukazovať platobnú schopnosť schopnosťou uhrádzať záväzky voči poskytovateľom v lehote, ktorá nepresiahne 30 kalendárnych dní odo dňa zmluvne dohodnutej lehoty splatnosti záväzkov voči poskytovateľom," tvrdí predkladateľ.
      Novela má okrem toho opätovne zaviesť možnosť odvolať predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) aj z iných ako v zákone vymenovaných dôvodov, aj táto možnosť by sa tak o niekoľko týždňov posunula. Úradu v súčasnosti šéfuje nominant bývalej vlády Ján Gajdoš. Toho za využitia rovnakej legislatívnej možnosti odvolala z postu prvá vláda Roberta Fica. Napriek tomu, že ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská odmietla, že by plánovala Gajdošovu výmenu, v zdravotníckych kuloároch sa už hovorí o jeho nástupkyni. Tou by sa podľa informácií TASR mala stať členka dozornej rady ÚDZS Monika Pažinková, podpredsedu by jej mal údajne robiť jeden z bývalých šéfov košickej krajskej pobočky úradu.
      Exministrovi zdravotníctva Ivanovi Uhliarikovi (KDH) sa však táto časť navrhovanej novely nepáči. Označil to za ambíciu Smeru-SD politicky ovládnuť ÚDZS a preto návrh ako celok nepodporí.
      Rokovanie pléna bude pokračovať v stredu (16.5.) o 9. hodine. Okrem hlasovania o Rašiho novele čaká poslancov aj diskusia k zmene Ústavy SR, ktorú predložila opozičná SaS. Liberáli chcú presadiť zníženie počtu poslancov zo 150 na 100.